15.8 C
Bratislava
pondelok, 20 mája, 2024
spot_img

13 FAKTOV O NAŠEJ VLASTI, O KTORÝCH SI (MOŽNO) NETUŠIL

Dobre vedieť.

Na Slovensku máme veľa zaujímavostí, ktoré stoja za pozornosť. Máme tu najväčší počet hradov na svete (v pomere k počtu obyvateľov). Máme tu Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorá bola prvá na svete s elektrickým osvetlením. Máme tu zvláštny Korňanský ropný prameň na Kysuciach, a tiež najdlhší most s celodrevenou konštrukciou v Európe, ktorý sa nachádza Kolárove. A my vám prinášame ďalších 13 faktov, o ktorých ste možno vôbec netušili.

Viac ako 30 % našich štátnych hraníc tvoria vodné toky

Je to naozaj tak. Prírodné prekážky (moria, vodné toky, hrebene hôr) tvoria veľa hraníc medzi dvomi krajinami. U nás sú to najčastejšie pohoria a rieky. Naše Slovensko má celkovú hranicu v dĺžke 1652,6 km a vodné toky z toho tvoria približne 515 km, čo je viac ako 31 %. Najväčší podiel na tom majú Dunaj (149,5 km), Ipeľ (140 km) a Morava (114 km). Ak si to chcete overiť, tak hoďte očkom na mapu a nájdite si aj Hornád, Roňavu, Tisu, Poprad, Dunajec, Javorinku, Bielu vodu a Jelešňu.

Slovensku pred pár desaťročiami patrilo jedno ďalšie mesto

V našej krajine máme dohromady 140 miest, ale mohli sme mať kľudne o jedno viac. Reč je o meste Čop neďaleko slovensko-ukrajinsko-maďarského trojmedzia. Má približne 9-tisíc obyvateľov a aktuálne sa nachádza na Ukrajine.

A neprišli sme oň kvôli tomu, že po 2 sv. vojne pripadla Podkarpatská Rus Sovietskemu Zväzu. Presne vytýčené hranice medzi slovenskou časťou ČSR a zakarpatskou časťou ČSR neexistovali, ale Čop s určitosťou patril k tej slovenskej. Toto mesto ale bolo súčasťou výmeny medzi vládami ČSR a ZSSR.

Počas maďarskej okupácie totiž patrila východoslovenská obec Lekárovce pod okres Užhorod. Preto boli automaticky považované za súčasť Podkarpatskej Rusi a mali pripadnúť ZSSR. Ľudia v Lekárovciach sa domáhali pripojenia naspäť k ČSR a napokon im vlády vyšli v ústrety. Československu pripadlo územie s rozlohou 11 km2 s obcou Lekárovce a Sovietskemu Zväzu pripadlo územie s rozlohou 145 km2, na ktorom železnica spája Užhorod a Čop. Ten dovtedy spadal pod okres Kráľovský Chlmec, no pre vtedajšieho „veľkého brata“ pravdepodobne znamenal strategický železničný uzol. Slovenská stopa v  Čope a jeho okolí rokmi takmer vymizla a v súčasnosti tvoria majoritu v tomto meste Maďari a Ukrajinci.

Najvyšší vrch Poľska sa nachádza na Slovensku

Presnejšie na slovensko-poľskej hranici. Ako sme už spomínali, hranice štátov často tvoria aj hrebene hôr. Takže sa neraz stane, že tými vyššími vrcholkami pohoria prechádza nejaká hranica (Mont Blanc, Sněžka, Zugspitze…). Toto je aj prípad tatranského vrchu Rysy, ktoré sú so svojou výškou 2499 m n.m. najvyšším bodom Poľska.

Na Slovensku sa nachádza najvyššie položená botanická záhrada v strednej Európe

V Tatrách ešte chvíľu ostaneme. Na Lomnickom štíte sa totižto nachádza najvyššie položená prírodná botanická záhrada v strednej Európe (niekde sa uvádza, že v celej Európe). Nachádza sa vo výške 2634 m n.m. a existuje tu vďaka botanikom, ktorí sledujú vzácne rastlinstvo v týchto nadmorských výškach.

Problém Slovensko vs. Slovinsko

Koľko problémov vie narobiť jedno písmenko? Síce v angličtine sa názvy našich krajín podobajú o trošku menej, cudzincom to stále robí problémy. Nám môžu robiť problémy Niger s Nigériou alebo Paraguaj s Uruguajom. Vo svete majú problém rozlíšiť aj nás so Slovincami. A čo je vlastne tým faktom, o ktorom ste možno nevedeli? Nech sa páči, toto: Pracovníci slovenských a slovinských veľvyslanectiev sa raz za mesiac stretávajú, aby si vymenili nesprávne adresovanú poštu.

Rozdielny čas východu/západu a odlišná dĺžka dňa/noci.

Pohyb Zeme okolo vlastnej osi a okolo Slnka spôsobuje striedanie dní a nocí, či ich rozdielnu dĺžku počas roka. Slnko vychádza na východe, a teda čím východnejšie sa nachádzate, tým skôr na vás táto ohnivá guľa spoza horizontu zasvieti. Kvôli naklonenej zemskej osi sa zase dni predlžujú alebo skracujú. Čím severnejšie sa na zemeguli nachádzate, tým väčšie výkyvy zažívate. Okolo rovníku majú ľudia deň a noc zhruba v celoročnej rovnováhe, zatiaľ čo za takým severným polárnym kruhom zažívajú neúmerne dlhšie dni v lete a dlhočizné noci v zime.

To všetko je samozrejme badateľné hlavne na väčšej svetovej ploche. Platí to však aj na Slovensku. U nás sú tieto rozdiely malé, ale rozhodli sme sa ich pre vás zmerať.

Rozdiel východu slnka na najvýchodnejšom (Nová Sedlica) a najzápadnejšom (Záhorská Ves) bode našej krajiny je počas rovnodennosti 23 minút. U väčších svetových krajín sú tieto rozdiely väčšie, a preto sú rozdelené na viaceré časové pásma. Ako dobrý príklad na porovnanie nám teda poslúži Čína, ktorá napriek svojej veľkosti používa na celom svojom území jeden čas. Medzi najvýchodnejším a najzápadnejším bodom Číny je tento rozdiel 4 hodiny a 4 minúty. Čiže na jednej strane Číny je hlboká noc a na druhej strane svitá, hoci hodín je rovnako tam aj tam.

A teraz druhý údaj: na najsevernejšom bode Slovenska (Oravská Polhora) je v letnom slnovrate oproti najjužnejšiemu (Patince) o 18 minút dlhší deň a v zime o rovnaký čas kratší. Pre porovnanie uvádzame príklady s úzkeho a podlhovastého Čile. Počas slnovratov majú na najjužnejšom bode o 4 hodiny a 26 minút dlhší deň alebo noc ako na najsevernejšom (opačne je to kvôli tomu, že Čile sa nachádza na južnej pologuli).

Uvedené údaje spomínaných štyroch bodov Slovenska nie sú ale dokonale presné kvôli krajinnému reliéfu, ktorý by musel byť všade rovinatý.

Kraľovany – dedina, kde v zime nevychádza slnko

Pri vychádzaní Slnka ešte chvíľu ostaneme. Nemusíme byť totiž za severným polárnym kruhom, aby sme mali na našom území dedinu, kde v zime nezasvieti slnko. Aj počas slnovratu je na Slovensku v decembri pochopiteľne slnko nad obzorom, a to by platilo aj pre obec Kraľovany, keby v tom nebránil vrch Kraľovianska Kopa. Tento kopec sa týči južne od dediny do výšky 1187 m n. m a zabraňuje priamemu slnečnému žiareniu v obci počas zimných mesiacov.

V závislosti od presnej polohy v obci sa počet dní v tieni mení, ale niekde trvá toto „zatmenie“ od novembra až do konca januára. Efekt na Kraľovany to má taký, že sa tam napr. dlhšie udrží sneh ako v okolitých dedinách, alebo že stromy orechov majú výborné podmienky pre nezvyčajne dlhú životnosť. V budúcnosti by sa obyvatelia dedinky na Váhu mohli inšpirovať nórskou obcou Rjukan, kde na horu oproti slnku namontovali veľké zrkadlá, aby im slnko svietilo do dediny aj v zimných mesiacoch.

Vlieva sa Orava do Váhu alebo naopak?

V Kraľovanoch sa ešte zdržíme. Nachádza sa tam totiž sútok dvoch známych slovenských riek – Oravy a Váhu. Je dobre viditeľný najmä z vlaku a pri pohľade naň to vyzerá, že Váh sa vlieva do Oravy. Tá opticky vyzerá ako ten vodnatejší tok, ale nie je to pravda. Napriek jej šírke v sútoku, ktorá je asi dvojnásobná oproti Váhu, je silnejším tokom práve Váh. Priemerný prietok Oravy na tomto mieste je 35,5 m3/s, zatiaľ čo prietok Váhu je 41 m3/s (niektoré zdroje uvádzajú ešte o 10 viac). Po správnosti sa teda Orava vlieva do Váhu, na rozdiel od Česka, kde by sa po správnosti malo Labe vlievať do Vltavy. Ale to už je iný príbeh.

Väčšie a menšie

Najväčšia dedina na Slovensku je 6-násobne väčšia ako najmenšie slovenské mesto. Onou dedinou sú Smižany na východe Slovenska (cca 8600 obyv.) a spomínaným trpaslíkom je kúpeľné mestečko Dudince (cca 1400 obyv.).

Najväčšie mesto na Slovensku, ktoré NEMÁ okres, je Dubnica nad Váhom (vyše 24 tisíc obyv.). To Ilava je zase najmenším slovenským okresným mestom (cca 5 a pol tisíca obyv.). Absolútnym paradoxom týchto údajov je, že Dubnica nad Váhom sa nachádza v okrese Ilava!

Gemerská spojka

Počuli ste už tento výraz? Gemerská spojka sa začala budovať počas 2. sv. vojny kvôli odstúpeným územiam južného Slovenska Maďarsku. Kvôli zmene hraníc museli ľudia počas cestovania vlakom v rámci stredného Slovenska prechádzať cez Maďarsko. To bolo nepraktické a zároveň dosť drahé. Preto sa vo vtedajšom Slovenskom štáte rozhodli pre vybudovanie nových železničných trás, ktoré by spájali Tisovec, Revúcu, Slavošovce a Dobšinú bez nutnosti opustiť slovenské územie.

Slovenská dopravná komisia sa rozhodla postaviť nové úseky o dĺžke 58 km, v ktorých sa rátalo dohromady až so 14 tunelmi, prevažne na prekonávanie výškových rozdielov. Tento projekt však nestihol byť dobudovaný, pretože stratil svoj význam. Vojna skončila a južné územie pripadlo znovu obnovenému Československu. Práce boli definitívne zastavené v roku 1948, kedy boli niektoré trate už hotové na 80%. Dokončených bolo aj niekoľko tunelov, cez ktoré ale dodnes žiadny vlak neprešiel.

Táto nedokončená trať ponúka ešte dnes turistom veľa zážitkov. Po stopách plánovanej železnice je možné okrem tunelov badať aj mosty, zárubné múry, vyvýšené miesta pre koľaj, násypy trate atď.

Veterná energia? U nás cudzí pojem

Viete, koľko je u nás veterných elektrární? Spočítate ich na prstoch jednej ruky. Dokopy máme u nás päť veterných turbín na dvoch rôznych miestach a „pýšime“ sa výkonom 3,1 MW. Prvá veterná elektráreň bola u nás postavená v Cerovej na Záhorí v roku 2003 a rok na to pribudla ďalšia na Ostrom vrchu pri Myjave. O ďalší rok pribudla aj tretia, v obci Skalité na Kysuciach, no po necelých troch rokoch bola demontovaná. No a to je zo strany Slovenska všetko. Uvidíme, čo v tomto smere prinesie budúcnosť. Keď ale našich 3,1 MW porovnáme s Nemeckom (45 tisíc MW), vyznie to až tragikomicky.

Najväčšia vodná nádrž na Slovensku

O najväčšej vodnej nádrži v našej krajine sa občas polemizuje. Najčastejšie sa hovorí o Liptovskej Mare alebo Oravskej priehrade. Odpovedať sa dá dvomi spôsobmi, a to kvôli dvom parametrom (plocha, objem). Správna odpoveď vyzerá podľa toho, ktorý faktor vezmeme do úvahy.

Ak sa zameriame na celkový objem nádrže, rebríček najväčších vodných nádrží na Slovensku vyzerá takto:

  1. Liptovská Mara (361,9 mil. m3)
  2. Oravská priehrada (345,9 mil. m3)
  3. Zemplínska šírava (334 mil. m3)
  4. vodná nádrž Gabčíkovo (195,6 mil. m3)

No a pokiaľ berieme do úvahy len vodnú plochu, poradie sa pozmení takto:

  1. vodná nádrž Gabčíkovo (46 km2)
  2. Oravská priehrada (35 km2)
  3. Zemplínska šírava (33 km2)
  4. Liptovská Mara (27 km2)

Spojenie z Bratislavy na východ Slovenska po vode

Množstvo ľudí cestuje z hlavného mesta na východ a naspäť vlakmi, autami, autobusmi alebo aj lietadlom. Dá sa to však aj po vode? Odpoveď znie „áno“, aj keď to nie je úplne jednoduché a nedostanete sa do Košíc, ale do Stredy nad Bodrogom.

Je to všetko možné vďaka tomu, že po Dunaji sa dá bez problémov plaviť cez Maďarsko až do Srbska. Tam sa dá za Novým Sadom „prestúpiť“ na rieku Tisu v bode, kde sa zlieva s Dunajom a vydať sa proti prúdu. Opäť skrz celé Maďarsko až do mestečka Tokaj, kde sa do Tisy vlieva Bodrog. Jeho hĺbka je dostatočná pre lodnú dopravu a je po ňom možné bezpečne sa plaviť až na Slovensko.

Vlakom je to z Bratislavy do Stredy nad Bodrogom 512 km a autom 450. Kto ale chce nezabudnuteľný zážitok, môže skúsiť aj vodu. Akurát sa musí pripraviť na trasu dlhú viac ako 1200 km, ktorá zaberie viac ako týždeň.

Autor:
Martin Zachar

Zdroj: https://refresher.sk/46846-13-faktov-o-nasej-vlasti-o-ktorych-si-mozno-netusil

Related Articles

Stay Connected

22,315FanúšikoviaLike
2,507SledovateliaSledovať
21,800OdberateliaZdielať
- Advertisement -spot_img

Najnovšie články