Autor: Adam Kršiak
V júni roku 2022 sa 61 organizácií z Veľkej Británie pustilo do polročnej skúšobnej verzie štvordňového pracovného týždňa. Podmienky boli jasné: zamestnanci mali 20-percentné skrátenie pracovného času, ale plat sa im nezmenil. Spoločnosti pozorne sledovali ich produktivitu a teraz prinášajú výsledky.
Tie ukazujú, že sa u zamestnancov výrazne zlepšila ich pracovná pohoda a zvýšila sa aj miera ich udržania, rovnako ako chorobnosť medzi pracujúcimi. No a aby toho nebolo málo, ku všetkým týmto dôsledkom došlo bez poškodenia pracovného výsledku.
Menej stresu a lepšia životná rovnováha
Nezisková organizácia 4 Day Week Global viedla tento experiment v spojení s kampaňou 4 Day Week v Spojenom kráľovstve a výskum vykonal tím vedcov z Cambridgskej univerzity, Boston College a organizácie Autonomy.
Do testu bolo zapojených 2 900 zamestnancov naprieč rôznymi odvetviami, vrátane IT, finančných služieb, zdravotníctva až po obchody, v ktorej sa predáva známa britská pochúťka „fish and chips“, teda ryby s hranolkami.
Priebežné výsledky boli už po polovici experimentu pozitívne, pričom podobne optimistické správy priniesol aj podobný pilotný pokus v Severnej Amerike a Írsku. Najočakávanejšie výsledky sa však týkali výskumu vo Veľkej Británii, pretože bol najväčší a zároveň aj prvý, ktorý zahŕňal hĺbkové výskumné rozhovory so zamestnancami a generálnymi riaditeľmi.
V porovnaní so začiatkom tohto testu až 71 percent zamestnancov uviedlo, že počas 4-dňového pracovného týždňa cítili nižšiu úroveň „vyhorenia“. 39 percent z nich zároveň cítilo menej stresu, uvádza IFL Science. Pracujúci tiež hlásili zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom.
Menej chorobnosti a odchodov z práce
62 percent účastníkov malo menej problémov zosúladiť prácu a spoločenský život a pre 60 percent bola kombinácia práce a vzťahových povinností v tomto prípade príjemnejšia a mali na ňu viac času a energie.
Toto pocitové zlepšenie zamestnancov sa odrazilo aj na ich zdravotnom stave a udržateľnosti. Zúčastnené spoločnosti uviedli, že došlo k poklesu dní práceneschopnosti o 65 percent a aj k 57-percentnému poklesu počtu zamestnancov, ktorí svoju prácu z akéhokoľvek dôvodu opustili.
Samotné spoločnosti sú určite spokojné, ich príjmy sa v priemere navýšili o 1,4 percenta, čo znamená, že tieto zmeny nepoškodili produktivitu. 92 percent zúčastnených spoločností sa preto rozhodlo v tomto programe pokračovať, pričom 18 z nich sa 4-dňový pracovný týždeň zapáčil natoľko, že ho už meniť nebudú.
Bude 4-dňový pracovný týždeň realitou?
Nie všetky spoločnosti zaviedli skrátenie pracovného času rovnakým spôsobom. Jedna z reštaurácií zachovala svoj pracovný týždeň na úrovni 32 hodín tým, že mala v lete otvorené o niečo dlhšie a v zime o čosi kratšie.
„Keď sa rozprávame so zamestnávateľmi, mnohí z nich sú presvedčení o tom, že sa 4-dňový pracovný týždeň onedlho stane realitou,“ povedal profesor Brendan Burchell, vedúci výskumu na Cambridgskej univerzite.
„Pre mňa osobne bolo veľmi potešujúce rozprávať sa počas posledných šiestich mesiacov s toľkými optimistickými ľuďmi. Štvordňový týždeň znamená lepší pracovný a rodinný život pre mnoho ľudí,“ dodal.
