Prognostici varujú, že umelá inteligencia v budúcnosti zruší celé priemyselné odvetvia, a preto treba prehodnotiť vzdelávanie ďalších generácií. Nedávna štúdia spoločnosti Pew Research zistila, že väčšina pracovníkov v 10 vyspelých a rozvíjajúcich sa ekonomikách očakáva, že v nasledujúcich 50 rokoch počítače prevezmú vykonávanie väčšiny prác, ktoré v súčasnosti robia ľudia.
Pracovníci sa preto jednoznačne obávajú vplyvu umelej inteligencie a automatizácie na trh práce. Odhady o tom, koľko pracovnej sily by sa mohlo nahradiť automatizáciou, sa pohybujú v rozmedzí od 9 % do 47 %. Poradenská spoločnosť McKinsey predpokladá, že do roku 2030 by sa roboty mohli obrať o prácu až 800 miliónov pracovníkov po celom svete.
Môžeme si vzdelávaním zabezpečiť pracovné miesto, ktoré odolá robotizácii? Podľa prezidenta Northeastern University Josepha Aouna si treba zvoliť bezpečnú profesiu a v priebehu kariéry si neustále aktualizovať svoje zručnosti. Vzdelávanie sa však musí zásadne zmeniť, ak sa majú pracovníci prispôsobiť novému prostrediu. Svoje riešenie nazval Humanics a má tri základné piliere:
1) Technické schopnosti – porozumieť tomu, ako stroje fungujú a ako s nimi pracovať. Tí, ktorí majú skúsenosti so zásadami programovania a inžinierstva, budú mať lepšie predpoklady uspieť na pracovnom trhu.
2) Práca s dátami – pracovníci budú potrebovať dátovú gramotnosť, aby sa orientovali v mori dát generovanom strojmi, mohli ich čítať, analyzovať a používať.
3) Ľudské disciplíny – to, čo my ľudia vieme robiť, no stroje to v blízkej budúcnosti nezvládnu. Patrí sem kreativita, agilita, empatia a schopnosť prijímať informácie z jedného kontextu a aplikovať ich v inom kontexte.
Predchádzajúcej generácii zručnosti získané v škole vystačili na 26 rokov. Dnes je to len na 4,5 roka. Zručnosti sa teda stávajú zastaranými skôr ako kedykoľvek predtým. Podľa Aouna toto rýchle tempo zmien nie je nevyhnutne negatívne, ale univerzity musia tomu prispôsobiť svoje zameranie a orientovať sa na celoživotné vzdelávanie.
Keďže naše vedomosti a zručnosti zastarávajú rýchlejšie, musíme sa prispôsobiť novému prostrediu reedukáciou a aktualizáciou svojich zručností. Študenti by sa mali zameriavať predovšetkým na „ľudské disciplíny“, preto by sa pri vzdelávaní mal klásť väčší dôraz na skúsenosti z reálneho sveta. To sa dá zabezpečiť vykonávaním práce už počas štúdia. Okrem profesionálnych skúseností tak študenti získajú možnosť zdokonaľovať sa v komunikácii a interakcii s kolegami.
Práve životné skúsenosti sa stanú dôležitými pre mnohých zamestnávateľov. Podľa spoločnosti Deloitte budú najpokrokovejšie firmy nasadzovať umelú inteligenciu na analýzy, freelancerov na technické úlohy a na plný úväzok budú zamestnávať iba ľudí „so životnými skúsenosťami a zručnosťami“ blízkymi zameraniu firmy. Takéto zručnosti sa však nedajú získať v akademickom prostredí.
Podľa spoločnosti McKinsey v roku 2030 budú pracovníci venovať o 55 % viac času využívaniu svojich technických zručností ako v roku 2016. Aoun tvrdí, že je preto dôležité zmeniť náš vzťah k strojom na pracovisku a prispôsobiť sa im. Ľudia by sa mali zamerať na oblasti, ktoré môže umelá inteligencia len ťažko replikovať (kreativita, inovatívnosť, podnikavosť, spolupráca s inými ľuďmi). Univerzity by sa zasa mali viac orientovať na interdisciplinárne štúdium.
Technológie neustále prekračujú naše očakávania a jediná istota je zmena. Preto aj prežitie na trhu práce si bude vyžadovať ustavičné prispôsobovanie sa.
Autor: bbc.com
Zdroj: https://www.nextech.sk/a/Ako-budovat-pracovnu-karieru–ktora-odola-aj-umelej-inteligencii
