Svetelnému znečisteniu sa venuje málo pozornosti, hoci značne ovplyvňuje životné prostredie aj ľudí. Svetelné znečistenie alebo smog je jav, pri ktorom sa svetlo z umelých zdrojov svetla rozptyľuje v nižších vrstvách atmosféry. Tento proces negatívne ovplyvňuje ľudské zdravie a stav prírody: napríklad narúša denný spánkový cyklus ľudí a zvierat.
Hlavnými zdrojmi svetelnéhoznečistenia sú reflektory, pouličné, priemyselné a architektonické osvetlenie areklamné pútače. Svetlo sa odráža od mikroskopických čiastočiek vody a prachurozptýlených v atmosfére, čím sa ešte viac rozptyľuje po oblohe a vytvárasvetelné kupoly (nazývané aj svetelný smog) nad obývanými oblasťami.Medzinárodný tím vedcov dospel k záveru, že jednou z príčin je snaha znížiťspotrebu elektrickej energie používaním LED svietidiel. Vedci analyzovali údajez pozorovaní družice Suomi NPP a sledovali dynamiku osvetlenia zemskéhopovrchu. Podľa nich sa napriek rozšírenému používaniu LED svetiel a úsporámenergie úroveň osvetlenia zvyšuje.Iná štúdia, ktorú uskutočnila Plymouthská univerzita v Spojenom kráľovstve,zistila, že umelé osvetlenie v pobrežných mestách ovplyvňuje tri štvrtinybiotopov morských živočíchov. Rastliny a živočíchy sú závislé od denného cyklusvetla a tmy pri rozmnožovaní, kŕmení, spánku a tiež pri ochrane predpredátormi. Nočné živočíchy cez deň spia a v noci sú aktívne. Svetelnéznečistenie radikálne mení ich životné prostredie a mení noc na deň.V súčasnosti je svetelnému znečisteniu vystavených približne 23 % povrchuZeme. Je mu vystavených takmer 80 % ľudskej populácie vrátane 99 %obyvateľov Európy a USA. Plocha umelého osvetlenia sa od roku 2012 do roku2016 zvýšila o 2,2 %, zatiaľ čo jas sa zvyšoval o 1,8 % ročne.
Vedci Postgraduálnej školy svetelného dizajnu v Petrohrade uskutočnili zaujímavý experiment. Merali jas oblohy počas bielych nocí a zimy a ukázalo sa, že jas oblohy bol vyšší v decembri, keď bola obloha úplne zatiahnutá, ako počas najjasnejšej noci v júni.
Vplyv na zvieratá
Tu je len niekoľko príkladov, ako svetelné znečistenie škodí voľne žijúcim živočíchom:
– vtáky spievavce prestávajú v noci spať kvôli príliš veľkému množstvu svetla. Nedostatok odpočinku výrazne skracuje ich život;
– koraly z Veľkého bariérového útesu sa rozmnožujú v určitom čase pri mesačnom svite. Umelé svetlo však spôsobuje desynchronizáciu, čo spôsobuje, že koraly uvoľňujú svoje zárodočné bunky do vody v rôznom čase. To výrazne znižuje šance na neres;
– predlžuje sa čas rastu rastlín, a tým aj čas dozrievania plodov;
– mláďatá morských korytnačiek, ktoré sa práve vyliahli z vajec, sa snažia čo najskôr dostať do vody. V noci sa potomstvo orientuje na mesačné svetlo a plazí sa k nemu. Umelé pramene však korytnačky mätú a stávajú sa ľahkou korisťou predátorov;
– svietidlá zviditeľňujú hmyz pre dravce, čím narúšajú jeho kŕmenie a rozmnožovanie. Na svetle sú motýle zraniteľnejšie voči predátorom. To znamená, že kladú menej vajíčok. Pouličné osvetlenie bráni samičkám svetlušiek prilákať samcov. Zistilo sa, že chrobáky v tmavých oblastiach si zvyčajne nájdu partnera po jednej noci svietenia, v osvetlených oblastiach to trvá až 15 nocí. Len v Anglicku klesol počet svetlušiek od roku 2001 o tri štvrtiny.
Hmyz má zásadný význam pre ekosystémy, od ktorých je ľudstvo závislé: opeľuje rastliny, živí iné živočíchy a podieľa sa na kolobehu hmoty.
Vplyv na človeka
Podobne ako u zvierat, aj u ľudí spôsobuje svetelné znečistenie poruchy cirkadiánneho rytmu, t.j. vnútorných hodín ľudského tela. To môže narušiť produkciu látky nazývanej melatonín. Tento hormón má mnoho prospešných vlastností vrátane pôsobenia ako antioxidant a posilňovač imunity. Poruchy spánku sú veľmi škodlivé pre zdravie človeka. Vedú k neustálej únave, depresiám, migrénam, zvyšuje riziko obezity a vystavenie stresovým faktorom. Spolu tieto faktory výrazne skracujú dĺžku života. Odhaduje sa, že každý rok sa v dôsledku negatívnych účinkov svetelného znečistenia premrhá 7 miliárd dolárov na životné prostredie a ľudské zdravie. Problémom je aj to, že prístup k energeticky účinnejším žiarovkám núti ľudí inštalovať viac nových zdrojov svetla. V dôsledku toho sa strácajú všetky výhody úspory energie. Nazýva sa to Jevonsov paradox – efektívne využívanie zdrojov zvyšuje spotrebu energie.
Aké sú riešenia tohto problému?
Problém svetelného znečistenia naráža na bezpečnostný problém – v mestách nemožno len tak vypnúť svetlá, hoci to má pozitívny vplyv na životné prostredie. Ale výskumy ukazujú, že zhasínanie svetiel od polnoci do úsvitu stačí na to, aby sa zabránilo poruchám správania zvierat. Medzinárodná komisia pre osvetlenie (CIE) prijala odporúčania, ktoré stanovujú prijateľné úrovne nežiaduceho svetla pre rôzne prírodné oblasti. Nežiaduce svetlo alebo nerozumné používanie svetla je jednou z hlavných príčin svetelného znečistenia. Ide o situácie, keď svetlo dopadá na oblasť alebo predmet, ktorý nie je potrebné osvetliť. Hlavnou príčinou nežiaduceho svetla sú projektové chyby. Medzinárodná asociácia tmavej oblohy (IDA) sformulovala päť pravidiel, ktoré treba dodržiavať, aby sa znížili negatívne účinky svetelného znečistenia:
1. Užitočnosť. Musíte si uvedomiť, či naozaj potrebujete osvetliť danú oblasť. Odborníci odporúčajú myslieť na to, ako bude svetlo vplývať na danú oblasť vrátane voľne žijúcich živočíchov. Môžu existovať aj iné spôsoby, ako znížiť potrebu pevného osvetlenia, napríklad reflexná farba.
2. Jasný účel. Ak nie je možné sa zbaviť osvetlenia, musíte sa zbaviť nežiaduceho svetla, t. j. nasmerovať svetlá a svietidlá len na tie miesta, ktoré je potrebné osvetliť.
3. Úroveň osvetlenia. Svetlo nesmie byť jasnejšie, ako je potrebné. Odborníci odporúčajú používať minimálnu požadovanú úroveň osvetlenia.
4. Kontrola. Svetlo by sa malo používať len vtedy, keď je užitočné. Pomôcť môžu snímače pohybu alebo časovače.
5. Farba. Všade, kde je to možné, používajte teplejšie odtiene. Odborníci odporúčajú obmedziť krátkovlnné modrofialové svetlo na nevyhnutné minimum, pretože je najškodlivejšie pre hmyz a zvieratá.
Autor: Jurij Vasin
