Kvalita ovzdušia nezahŕňa len kvalitu vzduchu v exteriéri, ale aj v interiéri. Štúdia Indoor Generation z roku 2018 ukázala, že je potrebné vzdelávať ľudí o kvalite vnútorného prostredia. Až 78 % opýtaných si nie je vedomých, že vzduch v interiéri je viac znečistený ako ten vonkajší. Ide o viac ako tri štvrtiny respondentov, čo je zarážajúce zistenie.
Aj v roku 2022 vyšiel Healthy Homes Barometer – štúdia európskeho rozsahu, ktorá poukazuje na úroveň bývania a zdravia Európanov. Tohtoročný prieskum je zbierkou faktov a zistení, ktoré vykonala nezisková organizácia RAND Europe. Zameriava sa na zdravie budov, v ktorých ľudia žijú, študujú a pracujú – teda na budovy, v ktorých Európania trávia najviac času.
Podľa štúdie Healthy Homes Barometer až deväť z desiatich budov, ktoré už teraz stoja, budeme využívať aj v roku 2050. Preto je jedným z najprospešnejších spôsobov, ako zlepšovať vnútorné prostredie budov nielen stavba energeticky efektívnych novostavieb, ale hlavne rekonštrukcie starších budov.
Potenciál na zlepšenie vnútorného prostredia v sebe nesú nielen domácnosti, ale aj školy a pracoviská. Je to preto, lebo v každom z uvedených typov budov trávia dospelí aj deti zásadné množstvo svojho času. Dôležitosť zdravého vnútorného prostredia dokázala aj pandémia v posledných rokoch, kedy boli milióny ľudí prinútené pracovať, žiť a študovať medzi štyrmi stenami.
Jedna pätina Slovákov sa dennodenne stretáva s nežiaducimi vplyvmi vnútornej klímy
Healthy Home Barometer 2022 ukázal, že budovy, v ktorých Slováci žijú a pracujú, si vyžadujú naliehavú rekonštrukciu. Nezdravé vnútorné prostredie so sebou prináša niekoľko rizík, ktoré znižujú kvalitu života. Štúdia sa zamerala na štyri najčastejšie:
1. VLHKOSŤ A PLESNE – 6 % Slovákov žije v domácnosti s pretekajúcou strechou alebo vo vlhkej stavbe. Tento faktor môže mať vplyv na vznik astmy a respiračných ochorení.
2. NADMERNÝ HLUK – 11 % Slovákov je pravidelne vystavených hluku z ulice alebo od susedov, čo môže spôsobovať problémy so spánkom.
3. CHLAD – 27 % Slovákov (takmer tretina) s nižšími príjmami nie je schopná vo svojich domoch udržať dostatočné teplo, čo môže mať vplyv na zdravie srdca a dýchacích ciest. Nízka interiérová teplota v domácnosti môže mať vážne zdravotné dôsledky na jej obyvateľov. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) by mala byť minimálna teplota v interiéri 18°C.
4. NEDOSTATOK DENNÉHO SVETLA – 3 % Slovákov považuje svoju domácnosť za príliš tmavú. To môže mať za príčinu zhoršenie duševného zdravia, či spánku.
„Bohužiaľ, môže sa stať, že niektoré osoby žijú alebo pracujú v budovách, ktoré sa vyznačujú všetkými štyrmi rizikovými faktormi. V takých prípadoch môže nastať až štvornásobne vyššia pravdepodobnosť zhoršenia zdravotného stavu,“ dopĺňa Zdeněk Okáč, Sales & Marketing support manager VELUX Česká republika a Slovensko.
Rekonštrukcie sú cestou k zdravému bývaniu
Udržateľné renovácie môžu byť spôsobom, ako prispieť k zdraviu a pohode obyvateľov budov, vyššej produktivite a motivácii – a nemenej dôležitým faktom je aj skvalitnenie vonkajšieho prostredia. Skvelým prostriedkom sú možnosti a využívanie udržateľných prístupov a materiálov pri rekonštrukciách. V súčasnosti je aktuálna výzva na získanie štátnych dotácií na obnovu rodinných domov, ktorá môže domácnosti viesť smerom k zdravšej a udržateľnejšej budúcnosti.
Zdroj: https://zdravie.pravda.sk/zdrava-rodina/clanok/645452-az-20-slovakov-zije-v-nezdravych-domovoch/
