Samotné blesky tak, ako ich poznáme, sú fascinujúcim prírodným javom. No niekedy môžu mať aj inú podobu, než na akú sme zvyknutí.
Z búrkových mrakov môžu vystreliť smerom nahor a v mohutnom, modrom prúde energie preniknúť do stratosféry. Jedná sa jav, o ktorom vieme pomerne málo.
Ojedinelý prírodný úkaz
O tomto úkaze vieme len málo. Je nepredvídateľný a odohráva sa mimo dohľadu väčšiny ľudí. Vznikne totiž nad vrstvou búrkových mrakov. Jeden takýto blesk sa podarilo zachytiť v roku 2018 v Oklahome, píše Science Alert. V kombinácii s údajmi z viacerých zdrojov to bola pre vedcov príležitosť tento jav detailne preskúmať. Výsledky priniesli detaily, ktoré nám môžu pomôcť lepšie porozumieť tomu, prečo a ako tento fenomén vzniká.
„Tento obrovský záblesk sme dokázali trojdimenzionálne zmapovať s naozaj kvalitnými dátami,“ povedal Levi Boggs z Technicko-výskumného inštitútu v Georgii. „Boli sme schopní pozorovať zdroje veľmi vysokých frekvencií nad oblakmi, čo sa nám doteraz takto detailne nepodarilo. Pomocou dát zo satelitov a radarov sme dokázali nad oblakmi lokalizovať najväčšiu časť výboja.“
Kamera Watec v noci 14. mája 2018 zachytila mohutný svetelný prúd, ktorý bol na zázname jasne viditeľný. Keď sa Boggs dozvedel o tomto zázname, hneď začal hľadať údaje z ďalších nástrojov, ktoré daný jav mohli spozorovať. Ako sa ukázalo, mohutný blesk zachytili ďalšie 4 zariadenia. Také množstvo dát znamenalo, že Boggs a jeho kolegovia dokázali previesť hĺbkovú analýzu javu.
Hlavná otázka je stále nezodpovedaná
„To, že záblesk zaznamenalo hneď niekoľko zariadení, bol jedinečnou udalosťou, vďaka ktorej sme získali oveľa viac informácií o takýchto bleskoch,“ povedal fyzik Doug Mach. Z dát sa zistilo, že išlo o naozaj obrovský blesk, ktorý dosiahol do výšky 80 kilometrov nad oblakmi a mal náboj približne 100-krát väčší ako bežné blesky.
Výskum dokázal potvrdiť viaceré predpoklady týkajúce sa bleskov, no veľa otázok stále zostáva otvorených. Stále nie je jasné, prečo prúd energie smeruje nahor, keď väčšina bleskov smeruje dole, prípadne do boku. Výskumníci uvažujú nad tým, že blesku v ceste k zemi či iným oblakom môže niečo brániť. Podľa záznamov z búrky v Oklahome bola aktivita bleskov , ktoré predtým smerovali nahor, nízka.
„Z nejakého dôvodu zvyčajne dochádza k supresii výbojov medzi mrakmi a zemou. Nahromaďuje sa negatívny náboj a potom podľa nás podmienky vo vrchnej oblasti búrky oslabia najvyššiu vrstvu výboja, ktorá je zvyčajne pozitívna. Pri absencii typických bleskov môže tento obrovský, nahor mieriaci, blesk uvoľniť nahromadený negatívny náboj,“ vysvetlil Boggs.
Vzhľadom na to, že je náročné takéto blesky pozorovať, je aj odhad ich frekvencie veľmi približný. Počet bleskov je približne od 1 000 do 50 000 ročne. Častejšie sú pozorované v tropických oblastiach. Blesk v Oklahome ale do tropického pásma nepatrí, no bol dva krát silnejší, než druhý najsilnejší hore smerujúci známy blesk. Tieto úkazy by podľa Boggsa mohli ovplyvniť aj satelity či vesmírne zariadenia.
Zdroj: https://hashtag.zoznam.sk/blesk-smerujuci-do-neba-ojedinely-jav/
