Keď zaznie jeho meno, vybaví sa už trom generáciám práve kreslená postavička hmyzu s červenou šatkou okolo krku. Vo svojej rodinnej či školskej knižnici na jeho dielo narazí snáď každý, ale o jeho živote toho vo všeobecnom povedomí mnoho nezostalo.
Čo teda vieme o živote Ondřeja Sekoru, tvorcu kultového Ferda Mravca? Nie je toho veľa, ale aj to málo, čo sa zachovalo, naznačuje, že jeho osud nebol narozdiel od jeho najznámejšieho diela rozprávkou.
Rodák z brnenskej časti Královo Pole prišiel na svet v roku 1899 ako tretí zo šiestich súrodencov. Keď mal sedem rokov, stratil svojho otca. Rodina mu umožnila ďalšie štúdiá, ktoré sa skončili nevydarenými štátnicami na právnickej fakulte v Brne.
Potom už Sekora štúdium zanechal a pôsobil ako športový referent a ilustrátor v brnenských Lidových novinách, ktoré ho dokonca vyslali do Paríža.
Pracovné tábory
Za prerušenie Sekorovej kariéry potom mohla až láska a norimberské zákony. Druhý raz sa totiž oženil s Ludmilou alias Lilly Roubíčkovou.
Kvôli sobášu so ženou židovského pôvodu musel Ondřej Sekora nielen opustiť svoju prácu a vylúčili ho z Národného zväzu novinárov, ale bol tiež väznený v rokoch 1944 až 1945 v poľskom pracovnom tábore Klein Stein a na pražskom Hagibore.
Jeho manželka potom bola deportovaná do Terezína. V najzložitejšom období svojho života si Sekora viedol denníky, ktoré vyšli aj knižne v roku 2016.
Ich súčasťou sú napríklad spomienky na ďalšieho spoluväzňa, Oldřicha Nového, s ktorým sa poznali už pred vojnou, ale ozaj sa zblížili až počas cesty do ďalšieho tábora Osterode.
Alebo list, ktorý Lilly Sekorová napísala deň pred odjazdom do Terezína svojej svokre, kde sa vyznáva z lásky k manželovi a synovi a ľutuje, že jej pôvod rodinu priviedol do nešťastia. Manželia sa však po vojne opäť stretli aj so synom, ktorého ukrývali príbuzní v Jevíčku.
Pred vojnou bol Sekora multitalentovaný profesionál, ktorý priviedol na svet Ferda Mravca, hoci ten bol pôvodne súčasťou seriálu pre dospelých.
Jeho pôvodná persóna bola celkom iná, nebol príkladným a usilovným mravcom, ale frajerom, ktorý občas svojich hmyzích druhov dokázal potrápiť, opíjal sa ovocnou šťavou a obťažoval lienky.
Čierny humor ako záchrana
Ondřej Sekora sa pred vojnou tiež pokúšal presadiť vo Francúzsku, kde napísal reportáž o Tour de France a vyšlo mu tam okolo tridsať kresieb s podpisom André Sekora.
Na emigráciu ale nepomýšľal, dlho si odmietal pripustiť, že jeho rodine na konci tridsiatych rokov hrozí nebezpečenstvo.
Vo svojom vojnovom denníku si však na svoj ťažký osud nesťažuje, občas ho popisuje až s čiernym humorom. Ako keď napríklad reflektuje slová nemeckého majstra v kameňolome, že Sekoru mali radšej zastreliť, pretože mu nútené práce absolútne nejdú od ruky.
Karikatúry, ktoré pobúrili Nemcov
Humor bol napokon spôsob, akým sa Ondřej Sekora bránil voči tyranii, napríklad v roku 1934 proti jeho karikatúram Hitlera protestovalo nemecké veľvyslanectvo.
Stalo sa tak rok potom, čo začal seriál o Ferdovi Mravcovi vychádzať pravidelne. Po vojne Sekora ale celý príbeh ideologicky upravil: v roku 1958 z neho zmizli skautské uniformy a aj slovo nebo, ktoré nahradila ideologicky neprekážajúca obloha.
Nová výstava
V súčasnosti sa v pražskej Ville Pellé koná výstava Ondřej Sekora s podtitulom „Známy aj neznámy“. Výstava sa snaží vykresliť plastický portrét tohto ilustrátora, kresliara, entomológa, publicistu a zakladateľa prvého ragbyového klubu v Československu.
Expozícia vznikla pri príležitosti deväťdesiateho výročia prvej publikácie Ferda Mravca a potrvá až do 14. mája v pražskej Galérii Villa Pellé.
„Sekorova všestrannosť vždy komplikovala plné docenenie jeho diela. V každej umeleckej disciplíne bol vnímaný trochu ako votrelec, medzi literátmi ako píšuci výtvarník, medzi výtvarníkmi ako kresliaci literát a dosť podobne aj v ďalších odboroch,“ zamýšľa sa kurátor expozície Tomáš Prokůpek.
Najnovšia výstava o Ondřejovi Sekorovi vo Ville Pellé však nie je prvá svojho druhu, rovnaký kurátor Tomáš Prokůpek ju pripravil už v roku 2019 pre Moravské zemské múzeum. Stalo sa tak pri príležitosti 120. výročia narodenia muža, ktorému sa vo svete hovorí český Disney.
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorkou je Anna Nosková.
