Malé deti sú plné mikroplastov, hovorí nový výskum. Naznačuje, že v telách batoliat a malých detí sa nachádza až 15-krát viac miniatúrnych čiastočiek plastu ako v telách dospelých ľudí.
Nedávny výskum ukázal, že malé deti majú v tele až 15-násobne väčšie množstvo mikroplastov ako dospelí. Mikroplasty sú malé časti plastov, nie väčšie ako 5 milimetrov a hrubé približne ako 2-eurová minca. Používajú sa v rôznych odvetviach vrátane kozmetiky, biotechnológie, čistiacich prostriedkov a liekových kapsúl. Môžu však vzniknúť aj inak, píše portál Euronews.
Ako sa dostanú do tela detí?
Mikroplasty môžu vznikať aj vtedy, keď sa rôzne plastové predmety rozpadnú. Ďalší spôsob, ako sa môžu mikroplasty dostať do tela, je cmúľaním cumlíka. Výskumníci sa domnievajú, že deti skonzumujú množstvo mikroplastov práve prostredníctvom cumlíkov a iných žuvacích hračiek. Ďalšou príčinou môže byť plazenie sa po kobercoch, ktoré taktiež obsahujú mikroplasty.
Výskumný tím sa zameral na identifikáciu dvoch bežných druhov mikroplastov. Jedným z nich je polyetyléntereftalát (označovaný PET) a polykarbonát (PC). Tieto plasty hľadali v exkrementoch 10 dospelých a 6 bábätiek z amerického štátu New York. Vo všetkých vzorkách objavili mikroplasty, ale pri porovnaní ich množstva u detí a dospelých, zistili, že u detí sa vyskytujú minimálne 10-násobne viac.
Sú mikroplasty nebezpečné?
Nanešťastie, zatiaľ stále presne nevieme, aké dopady má prítomnosť mikroplastov v ľudskom tele. Narastajú však obavy, že môžu byť veľmi nebezpečné, keď ich človek skonzumuje. Vedci sa totiž v minulosti domnievali, že mikroplasty tráviacim traktom človeka neškodne prejdú.
Nedávne štúdie však hovoria o tom, že najmenšie kúsky mikroplastov dokážu prejsť cez membrány buniek do nášho krvného obehu. Znepokojivá je na tom najmä skutočnosť, že pri testovaní mikroplastov na laboratórnych zvieratách dochádzalo k odumieraniu buniek, zápalom či poruchám metabolizmu.
Vedci minulý rok zistili, že mikroplasty škodia aj rybám v oceáne. Pôvodne sa totiž myslelo, že aj cez rybí tráviaci trakt tieto plastové čiastočky prejdú bez výraznejších problémov. Štúdia výskumníkov z Duke University však ukázala, že to nie je pravda. Chemický poťah obaľujúci mikroplasty totiž ovplyvňuje rozmnožovacie hormóny rýb.
Dá sa ich zbaviť?
Mušle pôsobia ako filtre morskej vody a pomáhajú tiež zachytávať mikroplasty. Výskumníci zistili, že zhluk 300 kusov mušlí môže prefiltrovať 250-tisíc čiastočiek mikroplastov za hodinu. Následne vytvorili počítačový model, ktorý hovorí, že jedného dňa by mušle mohli byť zodpovedné za odfiltrovanie 25 percent mikroplastov z vody okolo nich.
V rámci domácností je odporúčané kupovať čo najmenej produktov zo syntetických vlákien. Tiež to však neznamená, aby si všetko syntetické vo svojom dome rovno vyhodil do koša.
Existujú filtre, ktoré pomáhajú pri praní zachytiť mikroplasty zo syntetického oblečenia. Taktiež môže trochu pomôcť, keď s praním počkáš až dovtedy, kým naplníš práčku na maximum kapacity. Vtedy totiž dochádza k menšiemu treniu a neuvoľňuje sa toľko plastových vlákien.
Zdroj: https://noizz.aktuality.sk/enviro/deti-maju-v-tele-az-15-krat-viac-mikroplastov-ako-dospeli/emel4c4
