František Krištof Veselý sa stal legendou, divadelnou, speváckou aj filmovou hviezdou. Príťažlivý elegán diktoval módu a vkus a získal si srdcia Maďarov, Slovákov i Čechov. Jeho piesne Skôr než odídeš, Prečo sa máme rozísť, Ja som optimista, Len bez ženy a ďalšie, ktoré napísal Gejza Dusík, sa stali evergreenmi a prežili celé generácie. Po rokoch sa František Krištof Veselý vracia do divadla, ktoré v roku 1946 pomáhal založiť, na Novú scénu (vtedy Nová scéna SND) v muzikáli Bonviván. Jeho piesne zaznejú v pôvodnej verzii so živým 12-členným orchestrom.
Žiadna kópia ani karikatúra
„Muzikál Bonviván je inšpirovaný Veselého životom, ale niektoré dátumy stopercentne nesedia, s istými ľuďmi sa zrejme nestretol a mnohé situácie by v realite mohli vyzerať inak… Veď napokon, je to divadlo. Muzikál Bonviván je príbeh o hercovi, pre ktorého bolo divadlo alfou a omegou jeho života,“ uviedol muzikál jeho režisér Martin Kákoš.
Tak ako dej nie je historicky presný, ani postava Bonvivána nie je vernou kópiou F. K. Veselého. „V Maďarsku prekážalo, že nemá dobrý akcent, na Slovensku prekážal jeho maďarský prízvuk a v Prahe mu vyčítali nedokonalú češtinu. No keby ste chceli napodobňovať jeho reč, vyznelo by to ako karikatúra. František Krištof Veselý je pre nás Bonviván, typ človeka, umelca,“ vysvetľuje dramaturg Svetozár Sprušanský. Preto počas celého predstavenia ani raz nezaznie jeho plné meno, iba František či Feri. Zaznejú však mnohé legendárne piesne, ktoré zľudoveli a herci sa ich preto museli „preučiť“ podľa originálnej verzie.
V hlavnej postave sa ako Bonviván predstaví Dárius Kočí. Ako prezradil, piesne Františka Krištofa Veselého si spieval ešte ako dieťa so svojou babičkou na dvore pri práci. „Obdivujem najmä jeho lásku k ľuďom a radosť, ktorú vedel rozdávať. Kúsok z tej radosti chceme odovzdať aj my divákom v tomto muzikáli, rovnako ako on chcem divadlom baviť ľudí,“ hovorí Dárius Kočí. S postavou bonvivána ho už raz spojil muzikálový mág Jozef Bednárik, keď mu pre šansónový večer ponúkol pieseň Ja som optimista – lebo v Dáriusovi Kočím videl F. K. Veselého.
Skutočný „Feri“
F. K. Veselý bol rodákom zo Skalice a vyštudoval hereckú školu v Budapešti. Prvé divadelné skúsenosti zbieral v maďarských provinčných divadlách, no hviezdou sa stal až v operete Slovenského národného divadla, kam prišiel v roku 1931. V roku 1936 natočil svoj prvý film Uličnice a nahral svoju prvú platňu. Jeho elegantný zjav si obľúbili aj na Barrandove, kde v priebehu troch rokov natočil až 17 filmov. Od roku 1946 viedol súbor Hudobnej komédie na Novej scéne Slovenského národného divadla, ktorú spoluzakladal. Počas 19 rokov na Novej scéne stvárnil 22 divadelných postáv a režíroval 30 inscenácií. Účinkoval však aj v iných divadlách po celom Slovensku, overené zdroje mu pripisujú až 111 divadelných postáv a 61 zrežírovaných inscenácií. V archívoch Slovenského rozhlasu sa nachádza viac ako 250 nahrávok jeho piesní.
Život Františka Krištofa Veselého siaha od čias Rakúsko-Uhorska cez vznik aj rozpad prvej ČSR, zažil slovenský štát aj socialistické Československo. Svojím umením sa snažil politike uniknúť, ale, ako vraví režisér Kákoš, tá ho napokon aj tak dobehla. Na javisku Novej scény preletia desaťročia a „Feri“ sa na scéne objaví aj ako svoje alter ego v „zrelšej verzii“ v podaní Jána Grešša. Manželku F. K. Veselého Gizku stvárni Karin Olasová. Muzikál so živým orchestrom pod taktovkou Ľubomíra Dolného, takmer dvesto elegantných kostýmov z dielne kostýmovej výtvarníčky Ľudmily Várossovej, scéna pripomínajúca starú kaviareň, tanečné, priam aj operetné choreografie Jaroslava Moravčíka a, samozrejme, piesne a život legendárneho bonvivána v podaní talentovaných umelcov sľubujú naozaj príjemný divadelný zážitok. Taký, aký chcel darovať svojim divákom a poslucháčom aj samotný František Krištof Veselý.
