V mnohých domácnostiach signalizuje hotovú kávu charakteristické bublanie. Maďarov tento zvuk podnietil k vlastnému názvu pre taliansky hliníkový kávovar – kotyogó, z ktorého vzniklo aj naše koťogo. Legendárna Moka práve oslavuje deväťdesiatku.
Keď sa Alfonso Bialetti vrátil po prvej svetovej vojne z Francúzska do rodného Talianska, priniesol si so sebou aj podnikateľský nápad. Vo Francúzsku pracoval vo fabrike na výrobu hliníkových produktov a podobnú manufaktúru rozbehol aj v mestečku Crusinallo na severe Talianska.
Ani po rokoch v biznise nestagnoval a stále premýšľal o nových výrobkoch, ktoré by sa v jeho továrni mohli vyrábať. Bolo to v roku 1933, keď mu pohľad na manželku a ďalšie ženy pri praní vnukol životný nápad.
Dámy na pranie využívali práčku, v ktorej sa mydlová voda v spodnej nádobe zahrievala, až ju tlak prehnal do druhej nádoby, v ktorej vyčistila odev.
Prečo podobný princíp nevyskúšať s kávou? – pomyslel si Bialetti. A kávovar Moka Express, pomenovaný podľa mesta v Jemene, bol na svete.
Takmer ako espresso
Talianom zachutila káva už v 16. storočí, od prelomu 19. a 20. storočia sa ich dennou rutinou stalo espresso. V rovnakom roku, ako Bialetti vynašiel svoj Moka Express, prišla spoločnosť Illy na trh s predchodcom moderných automatických espresso kávovarov. Tie si však vzhľadom na vysokú cenu mohli dovoliť len kaviarne.
V domácnosti ste sa v tých časoch vedeli k chuti espressa lacno priblížiť najmä Bialettiho vynálezom. Napriek tomu Moka Express nebol okamžitý hit, v prvých rokoch Alfonso predával len zhruba 10-tisíc kávovarov ročne.
Po druhej svetovej vojne sa však firmy ujal Alfonsov syn Renato, hneď po tom, čo sa vrátil zo zajateckého tábora v Nemecku. Zakrátko už spustil veľkú kampaň v novinách, rádiu aj v televízii. Pamätná bola aj milánska inštalácia – obrovská „socha“ moka kávovaru, ktorý akoby levitoval vo vzduchu nad šálkou kávy.
18-tisíc kávovarov denne
Na trhu sa už v päťdesiatych rokoch však objavovalo aj veľa napodobenín. Renato preto na odlíšenie rodinnej firmy vymyslel dokonalé logo – svoju vlastnú karikatúru, ktorá ho zobrazovala ako malého fúzatého chlapíka objednávajúceho si ďalšie espresso.
Fúzač v animovanej podobe zabával rodiny aj v televízii počas prestávok medzi jednotlivými programami. Zdalo sa, že vzniká kávová dynastia, ktorá pretrvá desaťročia. Výroba v najlepšom období dosahovala 18-tisíc kávovarov denne. Rodina si však značku napokon udržala len ďalšie tri dekády.
V roku 1986 firmu Bialettiho kúpila milánska skupina Faema, ktorá sa špecializovala na výrobu espresso kávovarov. O ďalších sedem rokov výrobu moka kanvíc z Crusinalla zase prebrala firma Rondine, zameraná na výbavu kuchýň. V roku 1998 vrátila do názvu meno Bialetti.
Pochovaný v Moka Expresse
V 21. storočí však už moka kanvice nevedeli vzdorovať rastúcej popularite domácich kapsulových kávovarov a došlo to až do bodu, keď v roku 2018 divízii Bialetti hrozil bankrot.
K návratu však koťogu pomohla pandémia. Ľudia v čase zavretých kaviarní vyhľadávali domáce spôsoby prípravy kávy. V óde na moku v New York Times z januára 2021 autorka písala, že pod návrat Bialettiho vynálezu sa podpísal fakt, že ľuďom pripomínal staršie, jednoduchšie časy.
Samozrejme, pomohli aj aktivity oddelenia marketignu, ktoré celému svetu pripomínalo, že ide o taliansku ikonu dizajnu.
Renato Bialetti, ktorý otcov vynález preslávil po celom svete, sa už tejto renesancie moky nedožil. Odišiel však štýlovo. Zomrel v roku 2016 a podľa vlastného želania ho spopolneného do rodinnej hrobky uložili v gigantickom Moka Expresse.
Autor: Milan Čupka
Zdroj: https://www.forbes.sk/go-kotogo-legendarny-hlinikovy-kavovar-navrhli-podla-pracky/?recommended=1
