Stúpajúci výskyt suchých období zmení poľnohospodársku výrobu, varuje analýza Inštitútu environmentálnej politiky. Ministerstvám analytici odporúčajú, aby nové eurofondy a agrodotácie smerovali hlavne do suchých oblastí.
Sucho bude mať v dôsledku zmeny klímy dosah na poľnohospodársku výrobu. Najohrozenejším regiónom Slovenska je preto Žitný ostrov. Medzi okresy s najvyšším stupňom ohrozenia suchom patrí Bratislava II, Senec a Bratislava V. Vyplýva to z analýzy Vedúci! Horia obce!, ktorú publikoval Inštitút environmentálnej politiky (IEP).
Analýza je sumárom spoločnej štúdie IEP a OECD. Určuje stupne ohrozenia obcí troma klimatickými hrozbami – extrémnymi horúčavami, suchom a extrémnymi zrážkami.
„Veľký podiel územia Senca je využívaný ako poľnohospodárska pôda, čo zvyšuje mieru rizika sucha. Ďalšia skupina rizikových okresov, aj keď nie tak ohrozených ako na juhozápade, sa nachádza na juhovýchode Slovenska v okolí Trebišova a Košíc,“ priblížili analytici. Poukazujú, že juh stredného Slovenska, región Gemer, je ohrozený nedostatkom vodných zdrojov, ktorý zhoršujú geologické faktory brániace akumulácii vody.
Inštitút pripomína, že Žitný ostrov je mimoriadne významná poľnohospodárska oblasť a najväčšia zásobáreň pitnej vody na Slovensku. Jeho územie je zároveň najväčším riečnym ostrovom v Európe. Pre poľnohospodársku činnosť je z veľkej časti odlesnený. Analytici tvrdia, že to prehlbuje mieru zraniteľnosti v súvislosti so suchom.
Obce, ktoré majú obmedzený prístup k verejnému vodovodu, sú podľa IEP taktiež viac ohrozené suchom. Podiel domácností napojených na verejný vodovod tak ovplyvňuje stupeň ohrozenia obcí. Analytici ako príklad uviedli obce Kristy a Svätuš v okrese Sobrance, ktorým v porovnaní s okolím verejný vodovod chýba.
Najmenej ohrozené suchom sú severné okresy, a to Námestovo, Dolný Kubín a Čadca. Vyplýva to podľa IEP z doterajších meraní a predpovedí pre tento región. „Hoci prístup k verejnému vodovodu v obciach Námestova nie je taký vysoký ako v niektorých najrizikovejších okresoch, podiel trávnatých porastov a stupne vlhkosti a zamokrenia, ktoré majú pozitívny vplyv na znižovanie zraniteľnosti obcí, vedú k tomu, že tento okres patrí medzi najmenej ohrozené suchom,“ skonštatovali analytici.
Stupne ohrozenia sú ovplyvnené doterajším suchom. Predpovede ukazujú, že v budúcnosti budú suchom zasiahnuté iné regióny ako dnes. Vplyv predpovedí najdlhších období sucha je významný pre okresy Medzilaborce a Snina. Napríklad obec Brezovec v Snine má v budúcnosti zaznamenať viac ako 70 po sebe nasledujúcich dní sucha, poukázal inštitút.
Najvyššie počty suchých dní za rok očakávajú analytici v okresoch Revúca, Poltár a Rimavská Sobota. „Investície by sa preto mali časom preorientovať na východnú časť Slovenska a regióny národných parkov Nízke Tatry a Malá Fatra,“ odporučil IEP.
Peniaze tam, kde ich najviac treba
Analýza sa zamerala aj na financovanie adaptačných opatrení. Dnes sú hlavným zdrojom ochrany voči klimatickej zmene európske fondy a Spoločná poľnohospodárska politika EÚ. V minulosti sa adaptácia na Slovensku zameriavala hlavne na protipovodňové opatrenia.
Z eurofondov v novom programovom období 2021 až 2027 pôjde na klimatické politiky ešte viac peňazí. Na sedem rokov je na adaptačné opatrenia a posilnenie odolnosti vyčlenených 239 miliónov eur. Väčšiu pozornosť chce štát v investičnej politike venovať vodozádržným opatreniam v sídlach aj krajine, na ktoré je vyčlenených vyše 127 miliónov eur.
Adaptácii na zmenu klímy sa venuje aj Plán obnovy a odolnosti. Ten obsahuje reformy krajinného plánovania, vodného hospodárstva a národných parkov. Plánované investície majú hodnotu 159 miliónov eur.
Podľa analytikov by sa financovanie malo sústrediť do najpostihnutejších oblastí krajiny. „Výsledky a metodika vypracované v rámci tejto štúdie by mali slúžiť ako východiskový podklad pri rozhodovacích procesoch týkajúcich sa financovania a implementácie adaptačných opatrení,“ dodávajú.
Zdroj: https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/slovensko-hori-upozornuju-analytici-envirorezortu/
