Kardiovaskulárne ochorenia sú zabijakom číslo jeden. Ročne si ochorenia, vrátane srdcového infarktu a mozgovej príhody, vyžiadajú až 17,5 milióna životov. Pritom až takmer 80 % úmrtí na infarkt a mŕtvicu je možné predísť zdravým životným štýlom a pohybom.
Hypertenzia je jedným z najzávažnejších rizikových faktorov mnohých ochorení srdca. Do roku 2025 sa očakáva, že vysokým tlakom bude trpieť až 1,56 miliardy dospelých na svete. Momentálne postihuje celosvetovo takmer miliardu ľudí, na Slovensku viac ako milión pacientov. Štúdie hovoria o tom, že až polovica všetkých hypertonikov nie je kontrolovaných, a teda výsledné číslo môže byť až dva milióny.
„Vysoký krvný tlak nie je zvyčajne sprevádzaný žiadnymi výraznými príznakmi, a tak môže nepozorovane škodiť celé roky,“ hovorí docentka Eva Goncalvesová, prednostka Kardiologickej kliniky LFUK a NÚSCH Bratislava. “Najmä mladí ľudia príznaky, akými sú poruchy spánku, bolesti hlavy či hrudníka, únava, krvácanie z nosa vôbec nepoznajú a pripisujú ich stresu alebo iným diagnózam,“ konštatovala.
„Jediný spôsob, ako sa dozvedieť, či máte vysoký tlak, je dať si ho správne odmerať,“ hovorí doktorka Anna Vachulová z Kardiologickej kliniky LF UK a NÚSCH. Vysoký tlak postihuje dvoch až troch z piatich mužov alebo žien. Mužov o niečo častejšie. Ochorenie sa už stáva problémom aj pre mladších ľudí, dokonca sa vyskytuje u dospievajúcej mládeže. „Každý piaty pacient, ktorý navštívi svojho praktického lekára a zmerajú mu tlak, ho má vyšší, hoci o tom vôbec nevie,“ vraví doktorka Vachulová.
Hypertenzia je rizikovým faktorom napríklad pre srdcové zlyhávanie, mozgový infarkt, chronickú ischemickú chorobu srdca či infarkt myokardu. Je preto potrebné liečiť ju včas. „Hraničnou hodnotou je tlak krvi nameraný v ambulancii lekára 140/90 mmHg a vyšší. U liečených a dobre kontrolovaných hypertonikov je žiaduce, aby hodnota tlaku krvi nebola vyššia ako 130/80 mmHg,“ dodáva Anna Vachulová.
Okrem meraní u lekára je dôležité merať si tlak pravidelne aj doma. Na tento účel slúži napríklad „Záznamník TK“ zverejnený na stránke www.presrdce.eu.
Rovnako ako tlak, podceňovať by sme nemali ani cholesterol. „Hladina cholesterolu v krvi sa dá zistiť jednoducho – stačí preventívna prehliadka u všeobecného lekára, ktorý vám odoberie vzorku krvi a pošle ju na rozbor,“ vraví doktorka Ivana Šoóšová, primárka Ambulantného oddelenia NÚSCH Bratislava. Diagnostikou sa to ale nekončí, pretože zvýšený cholesterol treba liečiť, a to v prvom rade zmenou životosprávy a ak treba, tak aj liekmi. Nevyhnutnou súčasťou liečby je aj pohyb, optimalizácia telesnej hmotnosti a úprava jedálnička.
„Liečba zvýšeného cholesterolu sa považuje za jednu z veľmi dôležitých foriem prevencie vzniku kardiovaskulárnych ochorení. Zjednodušene povedané, ak budete hladinu LDL cholesterolu udržiavať na optimálnej úrovni, znížite tým riziko napríklad infarktu či mozgovej príhody,“ dodáva Ivana Šoóšová.
Hlavným rizikovým faktorom pre vznik a rozvoj aterosklerózy je vysoká hladina cholesterolu v krvi. Následkom významného zúženia ciev alebo ich upchatia môže byť infarkt alebo mŕtvica. Hoci bez cholesterolu naše telo nemôže fungovať, ak je ho veľa, škodí. Je súčasťou žlčových kyselín nevyhnutných pre vstrebávanie tukov v čreve a východiskovou látkou vitamínu D. Ak dostatočné množstvo cholesterolu neobsahuje strava, produkuje túto látku v potrebnom množstve pečeň.
Keďže cholesterol je tuk, nie je rozpustný v krvi a medzi bunkami ho prenášajú špeciálne bielkovinové nosiče nazývané lipoproteíny. Hlavné dva druhy lipoproteínov sú HDL (dobrý) a LDL (zlý). V skutočnosti je teda cholesterol len jeden, len v krvi cirkuluje vo väzbe na rôzne bielkoviny. Celkový cholesterol je súčet všetkých druhov cholesterolu. Hladina cholesterolu sa meria v milimoloch na liter (mmol/l), pričom zdravá hladina celkového cholesterolu by podľa najnovších poznatkov mala byť menej ako 5 mmol/l.
