Po 24 sezónach a 1880 zápasoch. Ako najstarší a v mnohých smeroch aj najvyšší. Zdeno Chára sa rozhodol, že ukončí kariéru.
Zámorskú NHL opúšťa slovenská ikona. Hráč, ktorého mnohí na začiatku hokejovej cesty odpisovali.
Najprv atrakcia
Ten príbeh už pomaly zľudovel. Na hokejistu bol príliš vysoký a neohrabaný.
„Vyrastali sme spolu, na ľade sme sa stretávali od žiackych čias. Avšak keď sme prešli k dorastencom, Zdeno bol zrazu v béčku. A viezlo sa to s ním dlho. Trápil sa, odpisovali ho. Boli to zvláštne časy. Nikto z trénerov si ho nechcel zobrať na triko. Nesmiernou vôľou sa mu nakoniec podarilo niečo neuveriteľné,“ spomína si Juraj Ďurčo, Chárov rovesník a spoluhráč z Dukly.
Keď preňho nebolo miesto v Trenčíne, našlo sa v pražskej Sparte. Nasledoval draft a presun za oceán. Cháru si vybral v 1. kole New York Islanders. Netrvalo dlho a dostal šancu aj v prvom tíme. Bol vysoký, veľmi silný, avšak neobratný. Spočiatku bol možno miernou atrakciou, veď mal absolútne nehokejové parametre – viac ako dva metre a takmer 120 kilogramov.
Rešpekt a uznanie si získaval postupne.
„Bol to typ deštruktívneho obrancu. Tréneri mu povedali, že v niečom zaostáva a on na tom hneď robil – drel do mŕtva. Všetci sme na sebe pracovali, Európania museli ešte navyše. Lenže Zdeno sa drinou pretransformoval z deštruktívneho obrancu na konštruktívneho. Keby sa to nestalo, v takejto rýchlej NHL by už dávno nebol,“ zamyslel sa nedávno pre Pravdu Poliak Mariusz Czerkawski, ktorý na prelome tisícročia tiež obliekal dres Islanders.
Chárove najslávnejšie chvíle prišli v Bostone Bruins. Prestúpil doň v roku 2006 a v TD Garden strávil ďalších štrnásť sezón – väčšinou ako kapitán. Tím doviedol k zisku Stanleyho pohára (2011) a získal Norrisovu trofej pre najlepšieho obrancu NHL. Okrem nej si prevzal aj Cenu Marka Messiera pre najlepšieho lídra.
Bol príkladným profesionálom. Mnohí jeho bývalí spoluhráči sa zhodujú, že počas tréningov končili tam, kde Chára iba začínal. Rešpekt si získal, aj keď nastúpil na finále Stanleyho pohára so zlomenou čeľusťou.
