Austrálska spoločnosť Micro-X vyvíja v priemyselnom parku neďaleko letiska v Seattli systém, ktorý by mohol splniť sen azda všetkých cestujúcich na letisku – rýchlu bezpečnostnú kontrolu, ktorá sľubuje minimálnu interakciu s pracovníkmi.
Spoločnosť využíva novú technológiu na prepracovanie letiskových kontrolných stanovíšť tak, aby sa podobali samoobslužným pokladniam v supermarketoch. Ak pôjde všetko podľa plánu, proces bude nielen rýchlejší, ale aj menej stresujúci pre cestujúcich aj zamestnancov letiska.
Vysoká cena samoobslužných letiskových kontrol
Hoci je letisková kontrola často pod paľbou kritiky za niektoré nedostatky, napríklad slabé výsledky testov na odhaľovanie zbraní či mätúce a nepríjemné skúsenosti pre cestujúcich, nové riešenie to nebude mať ľahké. Rozmach je totiž drahý.
Podľa Briana Gonzalesa, vedeckého riaditeľa spoločnosti Micro-X, je cieľová cena samokontrolného systému približne dvojnásobná v porovnaní s najnovším typom bežných bezpečnostných pásov na letiskovej kontrole.
„Dúfame, že cena systému Micro-X bude v prepočte na jedného cestujúceho konkurencieschopná,“ hovorí John Fortune, ktorý na projekt dohliada pre americké ministerstvo vnútornej bezpečnosti.
Nová éra?
V každom prípade hovorí, že koncepcia, ktorú spoločnosť prináša, je revolučná. „Skutočne by to otriaslo spôsobom, akým sa budujú kontrolné stanovištia,“ hovorí Fortune.
Fungovalo by to takto. Po kontrole dokladov vstúpia cestujúci do priestoru s radmi kabín, pričom každá je dostatočne veľká pre dve dospelé osoby. Avatar na obrazovke im povie, aby vložili svoje veci do skrinky CT skenera, ktorej veľkosť je štvrtinová v porovnaní s čímkoľvek iným na trhu.
Skener využíva röntgenové žiarenie na vytvorenie trojrozmerného obrazu, ktorý softvér poháňaný algoritmami strojového učenia automaticky analyzuje na prítomnosť zakázaných predmetov.
Medzitým kamerový systém a elektromagnetický telesný skener skenujú cestujúceho a avatar ho upozorní, ak si niečo zabudol vybrať z vrecka alebo sa zdá, že niečo skrýva.
Letiskoví kontrolóri by zasahovali len vtedy, ak by systém zistil podozrivý predmet alebo ak by cestujúci potreboval pomoc.
Zatiaľ sa zdá, že aspoň Američania sa chcú pokúsiť zaviesť podobný systém do praxe. Tamojšie ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť vyčlenilo na roky 2020 až 2022 pre Micro-X 4,9 milióna dolárov na vývoj konceptu a dodanie prvých prototypov.
V júli ministerstvo udelilo spoločnosti predĺženie zmluvy v hodnote 14 miliónov dolárov na vybudovanie šiestich screeningových kabín s cieľom dodať tie prvé na otestovanie v priebehu nasledujúcich 12 až 18 mesiacov.
Ľahší priebeh
Od 11. septembra 2001 sa letiskové bezpečnostné úrady pohybujú na tenkom ľade a snažia sa nájsť rovnováhu medzi pohodlím cestujúcich a potrebou zaistiť ich bezpečnosť. Táto úloha je stále ťažšia, pretože lietadlom cestuje čoraz viac ľudí.
Letecká doprava sa odrazila od pandemického útlmu a počas letnej sezóny prešlo cez letiskové bezpečnostné kontroly len v USA rekordných 264 miliónov ľudí len – o dva milióny viac ako v rovnakom období v roku 2019.
Ak sa tempo rastu počtu cestujúcich vráti na trajektóriu spred pandémie (približne 4 percentá ročne) bude to znamenať väčšie výzvy, tvrdí Fortune. „V určitom okamihu nebudete schopní držať krok s vyvíjajúcimi sa hrozbami ani s počtom cestujúcich, ktorí budú prechádzať systémom,“ hovorí.
Spoločnosť Micro-X sľubuje, že jej vylepšené kontrolné stanovištia zabezpečia plynulejšiu prevádzku a že cestujúci budú môcť absolvovať proces detekčnej kontroly v priemere za 60 sekúnd – a najrýchlejšie už za 30 sekúnd.
Jej návrh zahŕňa osem kontrolných kabín, ktoré zaberú rovnaký priestor ako v súčasnosti jeden kontrolný pruh. Ak sa cestujúci zdrží alebo spustí alarm, ostatní cestujúci môžu stále prechádzať cez zvyšné kabínky.
Rýchlejšia budúcnosť
Cieľom ministerstva vnútornej bezpečnosti je, aby samoobslužný systém dokázal v jednom pruhu skontrolovať 400 cestujúcich za hodinu, pričom menej ako 5 percent z nich by si vyžadovalo zásah zamestnanca letiska.
Cieľom DHS je, aby samoobslužný systém dokázal skontrolovať 400 cestujúcich za hodinu v každom pruhu, pričom menej ako päť percent z nich by si vyžadovalo zásah úradníka.
Firma Micro-X si myslí, že to zvládne ešte lepšie a dokáže skontrolovať v jednom pruhu až 500 cestujúcich za hodinu.
Úradníci americkej leteckej kontroly nezverejňujú štatistiky o ich súčasnom výkone, ale podľa Gonzalesa by 500 ľudí za hodinu bolo oveľa viac ako je dnes bežné. Tvrdí, že v súčasnosti zvládne prejsť cez kontrolné pásy prinajlepšom 300 cestujúcich za hodinu a len 150 v prípade štandardne preplneného pásu.
Podľa Gonzalesa je cieľom, aby na každom pruhu pracovalo sedem pracovníkov letiska, pričom v súčasnosti ich je 11. Ak sa podarí dostatočne zdokonaliť algoritmy analýzy obrazu, je podľa neho možné znížiť počet na troch zamestnancov.
Systém by znížil stres zamestnancov. Viac času by venovali pomoci cestujúcim namiesto toho, aby vykonávali často napäté osobné prehliadky a prehľadávanie batožín. Mohli by tiež na diaľku skúmať obrázky batožiny označených kontrolnými algoritmami.
Užitočné by to mohlo byť najmä na menších letiskách s malou prevádzkou, kde by stačil aj jeden modul Micro-X.
Druhý pokus
Ministerstvo vnútra financuje aj projekt holandskej spoločnosti Vanderlande, ktorej cieľom je vyvinúť samoobslužné kontrolné miesto s využitím súčasnej technológie.
ich dvojprúdové kontrolné stredisko využíva bežný CT skener prepojený s telesným skenerom Rohde & Schwarz, ktorý je vybavený virtuálnym asistentom upozorňujúcim cestujúcich, aby si skontrolovali vrecká. Ak skener niečo zachytí, firma pridala systém brány a automatické pokyny.
Projekt Vanderlande je v pokročilejšom štádiu vývoja ako Micro-X. Ministerstvo ho testovalo túto jar a dúfa, že do konca roka začne skúšobnú prevádzku na medzinárodnom letisku Harryho Reida v Las Vegas.
Proces zdokonaľovania
Spoločnosť Micro-X uviedla na trh ľahké mobilné lekárske röntgenové zariadenia, ktoré sú založené na rovnakej technológii ako jej CT skenery.
Štandardné röntgenové prístroje fungujú takmer rovnako ako v čase ich vzniku na prelome 19. a 20. storočia. Vlákno sa zahrieva vo vákuovej trubici, podobne ako staromódna žiarovka, a produkuje prúd elektrónov, ktoré po rýchlom spomalení hustým kovom vytvárajú röntgenové žiarenie.
Spoločnosť Micro-X však zdokonalila technológiu, ktorú ako prví vyvinuli výskumníci na Univerzite Severnej Karolíny v Chapel Hill. Pôsobí na uhlíkové nanorúrky elektrickým poľom, čím sa vytvára prúd elektrónov.
Výhodou je, že jej röntgenové trubice majú približne štvrtinovú veľkosť a desatinu hmotnosti štandardných trubíc. Podľa firmy umožňuje aj presnejšie elektronické ovládanie časovania a dávkovania.
Úspech bezpečnostného projektu samovyšetrovania by pre malú spoločnosť znamenal veľkú budúcnosť. Spoločnosť Micro-X dosiahla vo finančnom roku, ktorý sa skončil 30. júna, tržby vo výške 9,7 milióna dolárov.
Neistá budúcnosť
S trhovou kapitalizáciou len 35 miliónov dolárov na austrálskej burze cenných papierov Gonzales vyhlásil, že na uvedenie systému na trh bude potrebovať externé investície alebo partnerstvá.
Fortune zároveň upozorňuje, že nová technológia si vyžaduje veľa overenia.
Projekt závisí napríklad od toho, či mníchovská spoločnosť Voxel Radar splní tvrdenie, že jej telesný skener novej generácie pracujúci na báze milimetrových vĺn dokáže snímať presné obrazy cestujúcich pri ich pohybe po kabíne a poskytovať rýchlu spätnú väzbu o predmetoch, ktoré majú pri sebe. Súčasné milimetrové skenery vyžadujú, aby cestujúci stáli nehybne s vystretými rukami.
Kľúčové bude aj to, či sa podarí vyvinúť detekčné algoritmy, ktoré budú presne interpretovať obrazy vytvorené oboma typmi skenerov.
Počítačové videnie
Algoritmy na analýzu obrazu sa už používajú v CT skeneroch na detekciu výbušnín v batožine. Americká letisková kontrolná agentúra TSA pre Forbes uviedla, že 75 až 80 percent batožín sa skontroluje bez zásahu človeka.
S príručnou batožinou je to však zložitejšie. Musí sa skontrolovať, či neobsahuje viacero zakázaných predmetov vrátane zbraní a nožov.
Podľa Normana Shanksa, odborníka na kontrolu batožiny, ktorý koncom 90. rokov riadil bezpečnostnú kontrolu na londýnskom letisku Heathrow, môže byť pre algoritmy ťažké rozpoznať tvar zbrane v závislosti od jej umiestnenia alebo rozpoznať, či bola zbraň rozobratá na časti alebo či sú jej časti rozložené medzi rôzne batožiny.
„Nie som presvedčený, že sme schopní rozpoznať podobu každého zakázaného predmetu,“ povedal pre Forbes. „Príde to, ale zatiaľ tam nie sme.“
Hoci presnosť bude musieť byť vysoká a počet falošných poplachov nízky, aby sa dosiahlo zníženie počtu pracovníkov na kontrolných stanovištiach, možno je celá otázka kladená inak. Nie je totiž jasné, či sú ľudia pre detekčné algoritmy silnou konkurenciou.
Pri testoch v roku 2017 dokázali vyšetrovatelia ministerstva vnútornej bezpečnosti prepašovať cez pracovníkov kontrolných stanovíšť TSA makety zbraní a výbušnín najmenej v 70 percentách prípadov.
Technológia vs. ľudia
Shanks napriek tomu trvá na tom, že zníženie počtu zamestnancov predstavuje riziko. Znamená to podľa neho menej pracovníkov, ktorí by si mohli všimnúť podozrivé správanie cestujúcich.
„Technológovia chcú hovoriť o tom, že technológia je odpoveďou na všetko, ale nie je to tak,“ hovorí. „Potrebné sú aj mäkké zručnosti v oblasti detekcie správania a pozorovacích techník.“
Ďalšou otázkou je, či automatické pokyny umožnia dostatočnému počtu cestujúcich používať nové systémy bez pomoci.
Skúsenosti ukázali, že navigačné značky a videá nenahradia človeka, ktorý udáva smer, hovorí Jeffrey Price, konzultant v oblasti leteckej bezpečnosti a profesor na Metropolitnej štátnej univerzite v Denveri.
„Musíte im zakaždým vysvetliť, čo majú robiť, inak tam budú stáť zmätení,“ hovorí Price o cestujúcich na letiskách. „Aj keď nerobia nič iné, len kráčajú po chodbe, stále im musíte povedať, aby išli po chodbe.“
Svätým grálom tohto odvetvia je zredukovanie procesu na úplné zrušenie kontrolných stanovísk a možnosť nepretržitého skenovania cestujúcich počas chôdze. Americká vláda financuje takýto výskum v Pacific Northwest National Laboratory s cieľom vyvinúť technológiu, ktorá to umožní.
Fortune tvrdí, že výroba prototypu, ktorý by tento sen splnil, môže trvať niekoľko rokov.
Autorom článku je Jeremy Bogaisky, redaktor z Forbes.com.
