Niektorí ho milujú, iní zase zatracujú. Hoci si relatívne nový spôsob chudnutia v podobe prerušovaného pôstu nachádza obľúbencov po celom svete, vedci upozorňujú na niektoré jeho riziká. Najviac na poruchy príjmu potravy.
Hrozia vedľajšie účinky
Prerušovaný pôst alebo v angličtine Intermittent fasting (IF) je špeciálna diéta, ktorá je založená na jedení jedla v obmedzenom čase počas dňa. Zvyčajne je na konzumáciu jedla z celých 24 hodín vyčlenených 8 hodín. V tomto čase môžeme prijímať potravu. Prerušovaná hladovka sa stala populárnou najmä u ľudí, ktorí sa snažia za pomerne krátky čas dostať do formy. Nejde však o spôsob stravovania, ktorý je dlhodobo udržateľný. Vo svojej podstate totiž popiera princípy pravidelného stravovania. Nová štúdia z pera renomovaných vedcov prichádza so zistením, že IF môže mať aj nebezpečné vedľajšie účinky.
Keď sme na seba príliš prísni
Výskum publikoval časopis Eating Behaviors a ako vyplýva zo samotného názvu magazínu, ktorý sa zaoberá stravovacími návykmi, skúmal údaje od kanadských adolescentov. Išlo o vyše 2 500 mladých ľudí, ktorých sledovali počas dodržiavania prerušovaného pôstu v období jedného roka. Najviac ho využívali ženy, menej muži. Výsledky výskumu nepriniesli pozitívne správy. Prerušovaný pôst sa podľa výskumu spája s poruchami príjmu potravy. U žien sa objavovalo takzvané záchvatové prejedanie sa, alebo zvracanie. Zaujímavé je, že prerušovaný pôst prispel aj k takzvanému nutkavému cvičeniu. Muži nemali takmer žiadne problémy s príjmom stravy. Prerušovaná hladovka ich však nútila častejšie vyhľadávať posilňovňu a mať o sebe skreslený dojem.
Nepatrí do rúk každému
Podľa spoluautora štúdie Jasona Nagata z Kalifornskej univerzity sa vzťah IF a porúch príjmu potravy začal spomínať najmä na začiatku pandémie Covid-19. „Spojenie medzi prerušovaným pôstom a poruchami príjmu potravy je obzvlášť výrazné u dospievajúcich a mladých dospelých ľudí od začiatku pandémie,“ vysvetlil pre portál eatthis.com. Ako ďalej povedal, ľudia začali s praktizovaním prerušovaného pôstu zo zdravotných dôvodov. Prvotným motívom bola totiž túžba po zdravom tele. Vedci však upozornili, že IF nie je určené pre každého, pretože si vyžaduje poriadnu dávku sebazaprenia. Viac sa preto hodí do rúk športovcov či ľudí, ktorí sa profesijne venujú napríklad modelingu.
Ako bojovať s hladom?
Prerušovaný pôst je založený na ignorovaní hladu a môže spôsobiť, že ho ľudia nedokážu v konečnom dôsledku zvládnuť. Výsledkom je tak prejedanie alebo záchvatové jedenie akéhokoľvek jedla, ktoré nám príde pod ruku. Ide o takzvané kompenzačné správanie, ktoré ide ruka v ruke s nadmerným cvičením alebo zvracaním jedla. Zvlášť ohrození sú tí, ktorí majú predispozície na vznik porúch príjmu potravy. IF dokáže tento negatívny proces v niektorých prípadoch urýchliť. Vedci takisto varujú, že ľudia, ktorí mali v minulosti problémy napríklad s anorexiou či bulímiou by v žiadnom prípade nemali pomýšľať na prerušovaný pôst.
Aj dobré správy
Hoci má prerušovaná hladovka mnohých neprajníkov, objektívne treba povedať, že žne úspechy z hľadiska zhadzovania nadbytočných kilogramov. Nepatrí do rúk každému. Vyžaduje si skúsenosti, sebazaprenie a doslova sparťanskú výdrž. IF ráta s veľkým časovým úsekom, kedy neprijímame potravu, ale len pijeme vodu, nesladený čaj či čiernu kávu. Vo zvyšnom kratšom časovom úseku si doprajeme potrebné živiny v podobe viacerých jedál. Prerušovaný pôst je teda ideálny pre ľudí so skúsenosťami a športovcov, ktorí potrebujú v krátkom čase zhodiť nadbytočné kilogramy tuku.
Zdroj: https://zena.pravda.sk/zdravy-zivot/clanok/652593-na-co-si-dat-pozor-pri-tejto-trendovej-diete/
