Brazília je jednou z krajín, ktorá sa na nedávnej klimatickej konferencii v škótskom Glasgowe zaviazali k zastaveniu odlesňovania do roku 2030. Aby však tieto záväzky dokázala splniť, zdá sa, že bude mať čo robiť. V jej časti Amazonského pralesa totiž stále vo veľkom miznú stromy.
Podľa najnovších dát je tamojšie odlesňovanie vôbec najhoršie za posledných 15 rokov. Iba počas sledovaného obdobia medzi minulým a aktuálnym rokom (2020 až 2021) prišiel Amazonský prales o 13 235 kilometrov štvorcových svojej rozlohy.
Brazílsky minister životného prostredia Joaquim Leite na margo dát povedal, že predstavujú výzvu, s ktorou sa treba vysporiadať, a že proti týmto zločinom treba ráznejšie zakročiť. Veľká časť odlesňovania v Amazónii je totiž nelegálna a neregulovaná.
Správu, ktorá bližšie popisuje aktuálnu situáciu v Amazonskom pralese, vypracoval brazílsky Národný inštitút vesmírneho výskumu. Tá takisto poukazuje na skutočnosť, že odlesňovanie v danej oblasti stúplo počas jedného roka o 22 percent, informuje spravodajský portál BBC.
dlesňovanie v Amazonskom pralese, ktorý je domovom pre tri milióny druhov rastlín a zvierat, ako aj milión domorodých obyvateľov, sa zvýšilo po nástupe súčasného prezidenta Jaira Bolsonara do úradu. Ten sám totiž inicioval, aby sa vo viacerých oblastiach pralesa rozšírili poľnohospodárske a banské aktivity.
Samotný Bolsonaro sa ani nezúčastnil na nedávnej klimatickej konferencii, ale jeho delegácia tlmočila vyjadrenia o tom, že sa ľudia o prístupe Brazílie k prírode mýlia. Rovnako tvrdila, že záväzok zastaviť odlesňovanie splnia ako krajina dva roky pred stanoveným termínom – už v roku 2028.
Dôležitosť Amazonského pralesa nielen pre Brazíliu netreba pripomínať. Povestné „pľúca Zeme“ sú totiž stále ešte významnou súčasťou spomaľovania globálneho otepľovania a boja proti nemu.
