Pomalky čiže tardigrady sú kmeň zvliekavých špirálovcov žijúcich v drsných podmienkach Antraktídy. Ide o drobné, najviac 1 mm veľké živočíchy s valcovitým telom. Zaujímavé na nich je, že znesú takmer všetko – horúčavu (až do 100 °C) i treskúci mráz (blízko absolútnej nuly), tlak šesťkrát vyšší ako na dne Mariánskej priekopy, dehydratáciu, prostredie bez kyslíka i pôsobenie žiarenia gama aj UV. Sú také odolné, že keď japonskí vedci zmrazili ich skupinu na 30 rokov, dve vzorky sa im podarilo oživiť.
Vedci už dlhšie skúmajú tajomstvo ich odolnosti a pozreli sa bližšie aj na ich DNA. Pri mapovaní ich kompletného genómu našli bielkovinu, ktorá chráni DNA pred radiáciou (nazvali ju Dsup – Damage suppressor) a dala by sa použiť aj na ochranu ľudí.
„Predpokladáme, že Dsup sa tesne naviaže na DNA a poskytuje štít proti vplyvom okolitého prostredia, urobí DNA neprístupnou pre akékoľvek škodlivé činitele,“ hovorí Takekazu Kunieda z Tokijskej univerzity. „Pokiaľ je nám známe, je to prvý identifikovaný proteín viažuci sa na DNA, ktorý poskytuje ochranu DNA a väčšiu toleranciu živočíšnych buniek k rádioaktivite.”
Kunieda a jeho kolegovia zistili, že bielkovina Dsup vložená do ľudských obličkových buniek chráni aj tie proti poškodeniu ožiarením. „Ľudské bunky s Dsup mali po pôsobení röntgenového žiarenia DNA poškodenú o 40 až 50 percent menej v porovnaní s kontrolnými bunkami,“ hovorí Kunieda.
Podľa vedcov by prenos génu Dsup do iných zvierat pomocou genetického inžinierstva mohol zvýšiť ich odolnosť proti žiareniu. „Ak Dsup zlepšil radiačnú toleranciu kultivovaných ľudských buniek, mohol by zvýšiť radiačnú toleranciu aj u niektorých zvierat,“ povedal Kunieda. Vo vzdialenej budúcnosti by táto bielkovina mohla chrániť napríklad zdravé ľudské bunky pri liečbe rakoviny rádioterapiou, ale aj pracovníkov pohybujúcich sa v prostredí s radiáciou. Takisto by mohla chrániť kozmonautov pred kozmickým žiarením.
Zdroj: YouTube
