Inžinieri americkej vesmírnej agentúry NASA dnes okolo 16:00 SEČ začali s napínaním štítu na vesmírnom teleskope Jamesa Webba, ktorý bude aparáty chrániť pred teplom slnečného žiarenia.
Oznámili to na tlačovej konferencii, počas ktorej tiež potvrdili, že deväť dní po štarte zo Zeme je zariadenie v dobrej kondícii, hoci v posledných dňoch tím narazil na dve drobné komplikácie. Teleskop k dnešku prešiel už viac ako 60 percent cesty na svoju cieľovú pozíciu vzdialenú cez 1,5 milióna kilometrov od Zeme.
NASA dnes usporiadala prvú tlačovú konferenciu od štartu rakety s teleskopom z 25. decembra. Inžinieri sa podľa svojich slov zoznamujú s fungovaním observatória vo vesmíre, pretože niektoré charakteristiky stroja nešlo dostatočne napodobniť v simuláciách.
S napínaním slnečného štítu sa podľa pôvodného plánu malo začať už v sobotu, NASA sa však rozhodla dať svojim inžinierom deň voľna na Nový rok a v nedeľu potom riešila dve menšie komplikácie.
Solárne panely teleskopu jednak nevyrábali toľko energie, koľko inžinieri očakávali, takže museli mierne upraviť ich nastavenia oproti tomu, ktoré mal teleskop ešte zo Zeme. Druhý problém sa týkal motorčekov, ktoré majú na starosti rozvinutie a napnutie samotného slnečného štítu. Ich teplota bola vyššia, než očakávali, a riadiace stredisko preto mierne upravilo natočenie teleskopu voči Slnku, aby im zaistilo dostatočné chladenie.
Dnes však už bolo všetko pripravené na napínanie štítu, čo bude niekoľkodňová a veľmi chúlostivá operácia, na ktorej úspešnom priebehu závisí úspech celej misie. Teleskop bude pri svojom fungovaní natočený permanentne štítom k Slnku a jeho obrie zrkadlo a detekčné prístroje budú naopak na odvrátenej strane. Na „horúcej“ strane zariadenia môže teplota vystúpiť až na 110 stupňov Celzia, druhá strana však musí pre úspešné fungovanie observatória udržiavať teplotu pod mínus 223 stupňami Celzia.
Tepelný štít sa skladá z piatich vrstiev špeciálneho materiálu zvaného Kapton. Vonkajšia vrstva, ktorá bude ako jediná čeliť priamemu slnečnému žiareniu, je hrubá 0,05 milimetra, ďalšie štyri sú potom dvakrát tenšie, a majú tak približne hrúbku ľudského vlasu.
Teleskop Jamesa Webba je doteraz najväčší a najvýkonnejší vesmírny ďalekohľad vypustený ľuďmi. Na rozdiel od Hubbleovho teleskopu nebude pozorovať vesmír z nízkej obežnej dráhy Zeme, ale z takzvaného druhého Lagrangeovho bodu (L2), kde sa vyvažujú gravitačné sily Zeme a Slnka. Vďaka tomu môže teleskop udržiavať stabilnú pozíciu a zároveň je dostatočne ďaleko od Slnka na to, aby dokázal zachytiť veľmi slabé infračervené žiarenie, ktoré dorazí na jeho zrkadlá z prvých hviezd a galaxií, ktoré vznikali pred 13,5 miliardami rokov.
Teleskop by mal na svoju konečnú obežnú dráhu okolo L2 doraziť koncom januára. Nasledovať bude niekoľko mesiacov veľmi jemných kalibrácií. Prvé fotografie by mali byť dostupné v polovici roka. Vzhľadom na veľkú vzdialenosť teleskopu od Zeme v podstate nepripadá do úvahy, že by bolo možné zariadenie opraviť, ak by sa niektorá z jeho súčastí ukázala byť defektná, ako to bolo pri Hubbleovom teleskope. Aj kvôli tomu trval vývoj teleskopu Jamesa Webba niekoľko desaťročí a tento fakt taktiež obmedzuje životnosť celého observatória. Teleskop totiž bude musieť mierne upravovať svoju polohu, aby zostal na vytúženej obežnej dráhe, pričom paliva by mal mať dostatok na najmenej desať rokov prevádzky.
Jeden z inžinierov NASA povedal, že podľa doterajšieho vývoja letu by palivo teleskopu mohlo vydržať aj o niekoľko rokov dlhšie. Zatiaľ však podľa neho nemožno jasne povedať, koľko presne ho zariadenie ešte spotrebuje do svojho uvedenia do ostrej prevádzky.
