Vojny a ozbrojené konflikty medzi dvoma alebo viacerými znepriatelenými stranami vždy predstavovali vážnu hrozbu pre zachovanie kultúrneho dedičstva. Hrozba v podobe poškodenia či zničenia sa dotýka hnuteľných i nehnuteľných pamiatok, múzeí, knižníc, archívov, kultových miest atď., ale prejavuje sa aj formou rabovania kultúrnych predmetov vnímaných ako vojnová korisť. Týmto spôsobom je celé ľudstvo ochudobňované o spoločné a nenahraditeľné kultúrne hodnoty. V ohlase na bezprecedentnú deštrukciu spôsobenú II. svetovou vojnou prijalo medzinárodné spoločenstvo špecifické opatrenia s cieľom chrániť kultúrne dedičstvo počas ozbrojených konfliktov:
Dohovor o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu, tzv. Haagsky dohovor, je prvou medzinárodnou zmluvou, ktorá sa zameriava výlučne na ochranu kultúrnych hodnôt v ozbrojených konfliktoch. Bola prijatá v Haagu (Holandsko) dňa 14. mája 1954 a účinnosť nadobudla 7. augusta 1956. Dohovor vyzýva zmluvné štáty, aby prijali opatrenia na ochranu kultúrnych hodnôt a stanovuje minimálnu úroveň ochrany, ktorú musia všetky štáty rešpektovať v čase ozbrojeného konfliktu a okupácie. Dohovor tiež vyžaduje, aby zmluvné štáty uplatňovali trestné sankcie za jeho porušenie a vytvára formu ochrany (nazývanú „osobitná ochrana“) pre kultúrne hodnoty. Ustanovenia Haagskeho dohovoru dopĺňajú a ďalej špecifikujú dva protokoly.
Prvý protokol (1954) zakazuje vývoz hnuteľného kultúrneho majetku z okupovaného územia, respektíve vyžaduje jeho návrat na územie štátu, z ktorého bol majetok vyvezený. Protokol tiež zakazuje zadržiavanie predmetov kultúrnej hodnoty ako vojnových reparácií.
Druhý protokol (1999) posilňuje vybrané ustanovenia dohovoru, najmä ustanovenia týkajúce sa ochrany kultúrnych hodnôt počas nepriateľských akcií. Vytvára tiež silnejšiu formu ochrany (nazývanej „zvýšená ochrana“) pre kultúrne objekty, ktoré majú pre ľudstvo najväčší význam. Druhý protokol tiež definuje sankcie za závažné porušenia ustanovení Haagskeho dohovoru a vytvára nový inštitucionálny prvok: Výbor pre ochranu kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu.
Riadiacim orgánom Haagskeho dohovoru je Zasadnutie členských štátov, ktoré zvoláva generálny riaditeľ UNESCO každý druhý rok. Zasadnutie formuluje odporúčania pre uplatňovanie dohovoru, odsúhlasuje opatrenia na záchranu kultúrneho dedičstva ohrozeného ozbrojenými konfliktmi, udeľuje štatút zvýšenej ochrany na základe žiadosti dotknutej krajiny a i. Slovenskú republiku na zasadnutiach reprezentuje zástupca Ministerstva kultúry SR, ktorý sa pravidelne zúčastňuje zasadnutí, vypracúva podľa požiadavky centra Národnú správu o ochrane kultúrnych hodnôt v zmysle Haagskeho dohovoru, prípadne operatívne reaguje na požiadavky ZGR UNESCO.
Viac informácií na webovej stránke UNESCO: Armed conflict and heritage – Convention and Protocols
Kontakt:
Sekcia kultúrneho dedičstva a kultúry menšín
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
Námestie SNP 33
813 31 Bratislava
skd@culture.gov.sk
