18.9 C
Bratislava
sobota, 22 júna, 2024
spot_img

PEDAGOGIČKA: RODIČIA DETI ROZPTYĽUJÚ, PÍŠU IM AJ POČAS VYUČOVANIA

Rodičia zabúdajú na to, že čas strávený v škole by mal patriť vzdelávaniu a socializovaniu sa s rovesníkmi.

Nový školský rok sa už naplno rozbehol. Do školských lavíc tento rok zasadlo po celom Slovensku zhruba 720 000 žiakov. S pedagogičkou Gabrielou Jurákovou zo Základnej školy Podhorany v okrese Nitra sme sa porozprávali okrem iného o tom, v čom sú dnešní žiaci iní, či ich je náročne zaujať, ako v ich škole bojujú s mobilmi na vyučovaní, ale aj o obávaných školských úrazoch a o tom, kedy sa dejú najčastejšie.

Máte bohaté pedagogické skúsenosti. Ak si porovnáte deti, ktoré ste učili napríklad pred 20 rokmi, s tými dnešnými, vidíte medzi nimi ako pedagogička nejaké rozdiely?

Určite áno, voľakedy boli deti pokojnejšie a disciplinovanejšie a mali aj chuť sa niečo dozvedieť a naučiť. Dnešné deti sú sebavedomejšie a spoliehajú sa na to, že sa ich povinnosti vyriešia samy a že im všetko prejde bez ich vlastného pričinenia. Deti samy od seba zo zvedavosti nečítajú encyklopédie ani nepozerajú dokumentárne filmy. Nie sú také chtivé po vedomostiach. Spoliehajú sa totiž na to, že všetko si nájdu v prípade potreby na internete. Zároveň máme v triedach čoraz viac hyperaktívnych detí s poruchami učenia, najmä ADHD. Takýchto žiakov a žiačky máme už aj v prvom ročníku.

Je náročné dnešné deti zaujať a nadchnúť pre vyučovaciu látku? Sú prirodzene aktívne a pýtajú sa alebo skôr závisí od vyučovacej látky?

Je veľmi náročné zaujať ich a motivovať. Tým, že už sú v digitálnom svete ako doma, je ťažké vymyslieť zaujímavú formu, ako im učivo vysvetliť. Dá sa to, ale vyžaduje si to majstrovstvo a vynaliezavosť učiteľa. Detská zvedavosť je prirodzená a deti sa pýtajú, ale je pravda, že závisí aj od zaujímavosti danej látky. Niekedy prijímajú informácie viac pasívne, inokedy majú viac otázok.

Pedagógovia sa dnes musia vyrovnať s fenoménom mobilov a sociálnych sietí, ktoré má už každé dieťa. Ako k mobilom pristupujete v škole?

Toto je veľmi náročné. Nemôžeme zakázať nosiť mobily do školy, pretože by s tým nesúhlasili rodičia, ktorí chcú byť so svojimi deťmi v kontakte. Na druhej strane mobily deti rozptyľujú a deti zvykli cez prestávky a niekedy dokonca aj počas vyučovania komunikovať s rodičmi. Rozumieme, že pre každý prípad je vhodné mať dosah na spojenie sa s dieťaťom, ale aj rodičia si musia uvedomiť, že deti sa v škole musia sústrediť a ani oni by ich počas dňa nemali zaťažovať inými informáciami a podnetmi. Čas strávený v škole by mal patriť vzdelávaniu a socializovaniu sa s rovesníkmi. Po niekoľkých takýchto skúsenostiach sme u nás zriadili skrinky na odkladanie mobilného telefónu. Každé dieťa si do nej pred vyučovaním zamkne svoj mobil a vyberie si ho opäť až po vyučovaní. Výnimkou je situácia, keď v rámci vyučovania učiteľ dovolí deťom mobil používať na vyhľadávanie informácií na internete, keď si to dané učivo vyžaduje, ale takáto situácia je veľmi zriedkavá.

Mnohí si v súvislosti so školou určite zaspomínajú na zakázané naháňačky cez veľkú prestávku, ohadzovanie kriedou či špongiou cez prestávky. Sú deti stále nezbedné a živé?

Určite sú stále živé, v tomto sa deti nemenia. Menšie deti sú živšie, tie sa občas majú chuť aj naháňať, ale pedagógovia sa snažia dohliadať na bezpečnosť a toto správanie regulovať. U nás sme deťom ponúkli možnosť zabaviť sa pri stolnom tenise alebo šachu, ktoré nájdu na chodbách a môžu ich využívať počas prestávky.

Ako to je u vás na škole, pokiaľ ide o úrazy? Stávajú sa často alebo ojedinele?

Úrazy sa u nás našťastie stávajú skôr ojedinele. Je to tak aj vďaka tomu, že triedy na našej skole nemajú viac ako 15 detí. Deti je tak ľahšie ustriehnuť a vyhnúť sa rizikovým situáciám. Niekedy však napriek našej úpornej snahe k úrazom dôjde. Najčastejšie sa tak stáva najmä na hodine telesnej výchovy alebo v školskom klube. Na telesnej je riziko, samozrejme, vyššie, deti sú viac v pohybe a v zápale hry sa skôr niečo prihodí ako v pokoji počas prestávok.

Vo väčšine prípadov však majú na slovenských školách triedy omnoho vyšší počet žiakov. Je vôbec možné, aby učiteľ zvládol všetko ustriehnuť a predísť úrazu, keď má na starosti triedy, ktoré majú aj vyše 30 žiakov?

Predísť úrazu je veľmi ťažké a pre jedného pedagóga takmer nemožné pri takom veľkom počte žiakov, keď je v triede ruch a pohyb. Občas stačí len sekunda na to, aby sa niečo stalo a ani ten najpozornejší pedagóg tomu nevie zabrániť.

Je nejaké obdobie, kedy z vašich skúseností dochádza k úrazom častejšie?

Povedala by som, že sú to letné mesiace, kedy aj v rámci telesnej chodia deti počas vyučovania cvičiť von a taktiež deti v rámci školského klubu trávia oveľa viac času vonku. V školskom klube sa už deti môžu venovať hre a nie učeniu, a preto sú živšie, aktívnejšie a v exteriéri je nástrah na úraz určite viac ako vnútri.

Čo je z vášho pozorovania najčastejšou príčinou úrazov detí – nepozornosť detí, nezbednosť alebo niečo iné?

Na telesnej je to niekedy aj z dôvodu slabej kondície, nezvyku na pohyb, slabšie reflexy, malé zaváhanie alebo nepozornosť môže spôsobiť narazenie končatín, potknutie sa a pod. V školskom klube ide viac o tú nezbednosť, keď sa deti v zápale hry môžu ľahšie zraniť.

Mnohí odborníci hovoria, že úrazovosť detí sa zvyšuje práve pre horšiu koordinovanosť detí. Deti nie sú tak pohybovo zdatné ako kedysi, a tak dochádza k úrazom častejšie. Čo si o tom myslíte?

S názorom odborníkov súhlasím, deti venujú oveľa menej času pohybu a hre ako kedysi, a to sa odzrkadľuje na ich slabej pohyblivosti a obezite. Chlapci sú trochu pohyblivejší ako dievčatá a viac sa zaujímajú aj o spoločné hry. Záujem u dievčat je z mojej skúsenosti menší. Na druhej strane, naša škola je na dedine a deti do nej dochádzajú na bicykloch, tak aspoň touto formou robia niečo pre svoj pohyb. ☺ Občas organizujeme v rámci školy aj rôzne cyklovýlety do okolia.

Stretávate sa na školách aj s detskými bitkami? Deti si vraj vzájomne ublížia často najmä preto, že si neuvedomujú, akú majú silu. Alebo je to skôr naopak, že si ubližujú zámerne?

Stretli sme sa s oboma dôvodmi. Niekedy sa v triede stretnú silné osobnosti, tvrdohlavé typy, ktoré majú tendenciu sa medzi sebou naťahovať. Malé deti chcú mať svoje teritórium a pozornosť, a keď nie je po ich vôli, nepáči sa im to a robia si navzájom zle – strkajú do seba, berú si veci. Staršie deti si už vedia konflikty vyriešiť viac v tichosti alebo len slovne, nemajú potrebu fyzického riešenia problémov.

Zdroj: https://www.aktuality.sk/clanok/CqU8u3R/pedagogicka-rodicia-deti-rozptyluju-pisu-im-aj-pocas-vyucovania/?utm_source=engerio&utm_medium=cpc&utm_campaign=Generali#lnqxygniq6xhcj1krw

Related Articles

Stay Connected

22,315FanúšikoviaLike
2,507SledovateliaSledovať
21,800OdberateliaZdielať
- Advertisement -spot_img

Najnovšie články