8.9 C
Bratislava
nedeľa, 21 apríla, 2024
spot_img

POL LITRA KOLOVÉHO NÁPOJA OBSAHUJE 9-10 KOCIEK CUKRU. KTORÝ KOLOVÝ NÁPOJ DOPADOL NAJLEPŠIE PODĽA VÝPOČTU ČASOPISU D-TEST?

Kolové nápoje patria k výdatným, ale nenápadným zdrojom cukru. Rozhodne by preto nemali byť súčasťou pravidelného pitného režimu. Dôvodom, prečo sa kolovým nápojom radšej vyhýbať, je nielen spomínaný vysoký obsah cukru, ale aj prítomnosť kyseliny fosforečnej a ich kyslý charakter. Cukru je v kolových nápojoch naozaj viac ako dosť – podľa výpočtu časopisu d-Test, ktorý v júli tohto roka testoval kolové nápoje, je v pol litri priemerne deväť kociek cukru!

Z neho vyšla najlepšie – prvé miesto obsadila Pepsi Cola, a to predovšetkým z dôvodu relatívne nižšieho obsahu cukru. Má to však svoje „ale“. Nižšie sa dočítate, aké.

  • Čo vlastne vnímame názvom kolový nápoj? Jednoducho ho poznáme podľa slov cola či kola v názve a ide o sladenú limonádu obsahujúcu kofeín a ochucujúcu zložku s extraktom z kolových orechov. Ďalšími dôležitými znakmi sú hnedá farba a prítomnosť kyseliny fosforečnej. Napríklad Kofola extrakt z kolových orechov ani kyselinu fosforečnú neobsahuje, preto ju v d-Teste tentoraz nehodnotili.
  • Pri testovaní kolových nápojov na jedno deci nápoja pripadlo priemerne 9,3 g cukru, čo si môžeme predstaviť ako dve kocky cukru. Najštedrejšie množstvo cukru ponúkla Royal Crown Cola 1905, takže pri bodovaní d-Test uprednostnil menej sladené výrobky. Najlepšie, prvé miesto obsadila Pepsi Cola, a to predovšetkým z dôvodu relatívne nižšieho obsahu cukru, jedným dychom však treba dodať, že obsahuje umelé sladidlá acesulfám K a sukralózu.
  • Pohárik koly dodá organizmu priemerne 18,6 g cukru, pri najsladšom testovanom nápoji je to až 22,8 gramu cukru (Royal Crown Cola), v prípade spomínanej Pepsi Coly je to 13,4 gramu.

Odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie pre denný príjem cukru:

  • dospelí max. 50 g denne, optimálna porcia 25 g denne
  • deti od 7 do 10 rokov menej ako 24 g denne, 11 a viac rokov 30 g denne
  • O nadmernom príjme cukru a zdravotných problémoch s tým spojených sa v posledných rokoch pravidelne píše. Najproblematickejší je pridaný voľný cukor, čiže presne tá forma, ktorú ponúkajú kolové limonády. Nadbytok cukru v jedálnom lístku so sebou prináša predovšetkým riziko obezity a s ňou spojených komplikácií, ako sú srdcovo-cievne komplikácie či vznik cukrovky 2. typu.
  • Samozrejme, výrobcovia limonád i kolových nápojov sa snažia s obsahom cukru „bojovať“. Niektorí zareagovali snahou o zmenu zloženia výrobkov, napríklad poľský variant koly je sladený jedine cukrom a v 100 ml je 11 gramov cukru, české a nemecké zloženie okrem cukru uvádza aj náhradné sladidlá. Obsah cukru v týchto nápojoch sa preto podarilo znížiť na 7 g.

Potvrdila to aj chemická analýza d-Testu, v českých a nemeckých vzorkách sa našli náhradné sladidlá, v poľskej vzorke nie. Česká a nemecká Pepsi Cola navyše náhradné sladidlá skombinovala tak, že to podľa senzorickej komisie časopisu negatívne neovplyvnilo chuť. Ďalší výrobcovia sa rozhodli pre obmedzené prisládzanie, aby sa tak dopracovali k nižšiemu obsahu cukru, často to však zhoršilo dojem.

  • Sladidlá sa dnes vyskytujú vo viacerých potravinách, kde spotrebiteľ nepredpokladá ich prítomnosť. Ich zvýšený príjem však môže posilniť riziko vážnych ochorení, upozornila organizácia Consumer Reports. Výrobcovia sa snažia obmedziť množstvo cukru vo svojich produktoch, preto sú nízkokalorické sladidlá obsiahnuté aj v potravinách bez označenia „light“ alebo „bez cukru“. Vo väčšom množstve však môžu sladidlá zvyšovať napríklad riziko cukrovky 2. typu, metabolického syndrómu, rakoviny alebo ochorenia srdca.

Podľa francúzskej štúdie NutriNetSanté sú aspartám a acesulfám K spojené s najvyšším rizikom rakoviny, aspartám s vyšším rizikom mŕtvice a sukralóza a acesulfám K s vyšším rizikom srdcových ochorení. „Účinky sladidiel môžu súvisieť so spôsobom, ako sú metabolizované a s ich vplyvom na črevnú mikroflóru. Podľa niektorých štúdií môžu podporovať zápalové procesy alebo ovplyvniť spracovanie glukózy a meniť hladinu inzulínu v krvi,“ píše sa napríklad v d-Teste 04/2023.

  • Čo sa týka obsahu kofeínu – všetky nápoje s obsahom kofeínu vyšším ako 150 mg na liter musia mať špeciálne upozornenie, že nie sú vhodné pre deti, tehotné a dojčiace ženy. Na etiketách testovaných nápojov takéto upozornenie nie je a zistilo sa, že obsah kofeínu sa pohyboval od stopových množstiev menších ako 5 mg na liter do maximálnych 117 mg na liter (kolový nápoj s višňovou chuťou Dr. Pepper).

Keď sa obsah kofeínu prepočítal na jeden 200 ml pohár, dostali sa odborníci k priemeru 18,5 mg. To je pre predstavu 3,5-krát nižšie číslo v porovnaní s obsahom kofeínu v šálke kapsulovej lungo kávy alebo polovičné množstvo v porovnaní so šálkou čierneho čaju. Pre dospelého takéto množstvo kofeínu nepredstavuje problém. Čo však v prípade detí?

  • U detí by sa inak žiadané povzbudzujúce účinky kofeínu mohli prejaviť narušením denného režimu či poruchami pozornosti. Medzi ďalšie nepriaznivé účinky patrí dehydratácia, zrýchlenie srdcového tepu a zvýšenie krvného tlaku. Obzvlášť citlivé sú deti trpiace vyšším krvným tlakom či chronickým ochorením obličiek. Do úvahy treba tiež zobrať potenciálne vytvorenie závislosti od kofeínu sprevádzané bolesťami hlavy (abstinenčný príznak). Podľa informácií medicínskeho centra americkej Kolumbijskej univerzity by deti medzi 12. až 17. rokom nemali prijímať viac ako 100 mg kofeínu denne.
  • Ďalšou diskutabilnou zložkou Coca Coly a jej podobných nápojov je kyselina fosforečná (E 338). tá sa podieľa na typickej chuti kolových nápojov. Podľa etikiet ju obsahujú takmer všetky testované kolové výrobky. Európske predpisy ju v limonádach dovolia dávkovať v množstve do 700 mg na liter, čo všetci výrobcovia dodržali. S touto kyselinou sa spája aj nízke pH kolových limonád. Ide o prirodzený výsledok okyslenia, ktorý však môže prispievať k ničeniu zubnej skloviny. Za rizikové sa považujú nápoje s pH nižším ako 3. Najnižšiu hodnotu pH meter ukázal pri poľskej Pepsi Cole (2,4), ale treba dodať, že kyslý charakter má celý rad nealkoholických nápojov vrátane ovocných, najmä citrusových štiav.
  • Okrem chuti prináša kyselina fosforečná do nápoja tiež fosfor. Ide síce o kľúčový prvok v organizme, ale príjem v nadmernom množstve môže poškodzovať kosti a cievny systém. Človek by mal zo stravy denne získať 700 mg fosforu, maximálna bezpečná hodnota by sa mala pohybovať okolo 4-tisíc mg. Týmito číslami sa však pri vypití pohárika koly nemusíme znepokojovať, podľa výpočtov obsahuje cca 35 mg fosforu.
  • Konzervačné látky kolové nápoje nepotrebujú – nízke pH a sýtenie oxidom uhličitým ich vlastne konzervuje.

Sladidlá acesulfám K a sukralóza

  • Acesulfám draslíka: kalorické sladidlo 200× sladšie ako cukor. Vynikajúca stabilita pri vysokých teplotách a dobrá rozpustnosť. Prijateľný denný príjem je 15 mg na kg hmotnosti u detí aj u dospelých. V tele nemetabolizuje.
  • Sukralóza: nízkokalorické sladidlo 600× sladšie ako stolový cukor. Bezpečná pre celú rodinu vrátane detí, tehotných a dojčiacich žien. Prijateľný denný príjem sukralózy je 5 mg na kg denne pre deti aj pre dospelých. Neovplyvňuje tráviaci proces a nehromadí sa v tele.

(z publikácie “Diéta pre diabetikov“, vyd. Raabe, o sladidlách povolených v EÚ, autor MUDr. Peter Minárik)

Zdroj: https://zdravie.pravda.sk/zdrava-vyziva/clanok/677147-pol-litra-koloveho-napoja-obsahuje-9-10-kociek-cukru/

Related Articles

Stay Connected

22,315FanúšikoviaLike
2,507SledovateliaSledovať
21,600OdberateliaZdielať
- Advertisement -spot_img

Najnovšie články