6.1 C
Bratislava
streda, 21 februára, 2024

PROJEKT KARPATSKÁ VANDROVKA CHCE POMÔCŤ VÝCHODNÉMU SLOVENSKU. VYZBIERAL VIAC AKO 100-TISÍC EUR

Karpatská nadácia vznikla pred takmer tridsiatimi rokmi. V septembri zorganizuje už štrnásty ročník projektu Karpatská vandrovka, ktorá sa stala originálnym spôsobom financovania aktivít na východnom Slovensku.

„Úprimne sa veľmi čudujem, že sa na východe Slovenska nenašiel vizionársky politik alebo politička, ktorý by týmto smerom región ťahal,“ hovorí pre Forbes jej výkonná riaditeľka Laura Dittel, ktorá v rozhovore zároveň poukazuje na problémy, s ktorými región bojuje.

Na štarte sa ešte na svitaní zíde asi 170 ľudí – IT-čkári aj športovci, šesťdesiatnici aj rodiny s deťmi, kamaráti a kolegovia. Mnohí sa na poslednú septembrovú sobotu chystajú celý rok. Čaká ich 25 alebo 50 kilometrov dlhá trasa cez Volovské vrchy. V tímoch vandrujú s jasným cieľom – finančne podporiť komunitné projekty na východnom Slovensku. Taká je Karpatská vandrovka, ktorá v septembri odštartuje už štrnásty ročník.

„Uvažovali sme, ako zlepšiť náš individuálny fundraising, ako osloviť jednotlivcov – možných darcov a ponúknuť im zaujímavý a príťažlivý spôsob darovania,“ hovorí Laura Dittel, výkonná riaditeľka Karpatskej nadácie o začiatkoch projektu. Inšpiráciu našli v Škótsku. Miestna komunitná nadácia tu viac ako tridsať rokov organizovala turistický darcovský pochod Caledonian challenge. Prispôsobiť ho možnostiam východného Slovenska však bolo výzvou.

Pre všetkých

Podľa výkonnej riaditeľky Karpatskej nadácie bolo najťažšie nájsť vhodnú trasu. „Pohoria u nás neponúkajú veľa súvislých a ľahšie dostupných päťdesiatkilometrových trás. Potrebovali sme civilizované miesto, ku ktorému sa dá dostať na štart aj autom a má rovnako dôstojný cieľ,“ vysvetľuje.

Približne v polovici trasy chceli nájsť bod, z ktorého by mohla štartovať kratšia rodinná trasa. Karpatská vandrovka napokon aj po štrnásty raz, 23. septembra, začne v kúpeľoch Štós o piatej ráno. Menej zdatní turisti však môžu vyraziť až o desiatej hodine z Chaty Erika pod Kojšovskou hoľou.

„Náš najstarší účastník mal minulý rok 68 rokov. Máme ľudí, ktorí kratšiu trasu prešli aj s deťmi, najmladšie malo sedem rokov. Veľakrát sa pridávajú aj ľudia s turisticky zdatnejšími psíkmi.“

Vďaka štartovnému, ktoré tento rok organizátori nastavili na 35 eur, sa za trinásť rokov vandrovníkom podarilo vyzbierať viac ako 100-tisíc eur. Karpatská nadácia ich prostredníctvom fondu – Máme radi východ rozdelila medzi 68 projektov.

Každý vlastným tempom

„Na začiatku sme mali nastavené pomerne vysoké štartovné, takže ľudia nám pribúdali veľmi pomaly. Každý vandrovník alebo vandrovníčka musel zaplatiť 125 eur – z tohto 25 eur bolo štartovné a 100 eur bol dar do fondu Karpatskej vandrovky. V prvých ročníkoch sme preto mali oveľa viac firemných tímov. Zamestnávatelia platili štartovné za svojich zamestnancov,“ vysvetľuje Laura Dittel.

Firemné troj- až šesťčlenné tímy podľa nej nie sú raritou ani dnes. Karpatská vandrovka je totiž obľúbeným teambuildingom. „Tímy počas vandrovky musia zostať spolu. Je preto aj o posilňovaní tímovej spolupráce – o využití potenciálu toho najsilnejšieho a potiahnutí toho slabšieho,“ hovorí výkonná riaditeľka Karpatskej nadácie a zdôrazňuje, že hoci si to mnohí myslia, nejde o súťaž.

Novinkou tohto ročníka je GPS monitorovanie vandrovníkov. Zvýši sa kvalita na štarte aj bezpečnosť na trase. Pomôže aj organizátorom. „To, či sa niekto náhodou nestratil, doteraz kontrolovali dobrovoľníci rozmiestnení na trase. Na piatich stanovištiach na trase budú aj tento rok. K dispozícii je vandrovníkom aj dobrovoľná záchranná služba,“ vysvetľuje Laura Dittel a dodáva, že doteraz neprišlo k žiadnym vážnejším úrazom.

Komunita na prvom mieste

Vandrovníci môžu okrem štartovného iniciovať aj osobnú darcovskú výzvu. S prosbou o príspevok cez ňu oslovia svoje okolie. Laura Dittel zdôrazňuje, že minulý rok sa niektorým podarilo takto vyzbierať aj viac ako tisíc eur.

Karpatská nadácia vyzbierané peniaze každý rok na jar prerozdelí vybraným projektom prostredníctvom grantovej výzvy. „Náš grantový program je zameraný na podporu zdravého životného štýlu, športovania, nezávislej kultúry a iných komunitných vecí, ktoré spájajú ľudí,“ vysvetľuje Laura Dittel.

Prihlásiť sa môžu mimovládne neziskové organizácie akéhokoľvek typu, ktoré sídlia a fungujú na východe Slovenska. Projekty sú podľa nej veľmi rôznorodé – od komunitných a susedských, cez nezávislú kultúru až po bežecké súťaže.

Príležitosti pre mladých

Podľa slov Laury Dittel v žiadostiach prevládajú mladí ľudia. Zároveň upozorňuje aj na to, že odliv mozgov z regiónu je taký veľký, že to môže byť pre východné Slovensko fatálne, hoci v regióne je stále dostatok ľudí, ktorí sa rozhodli neodísť, lebo im na tomto kúsku Slovenska úprimne záleží.

„Sú to aktívni, kreatívni a mimoriadne angažovaní ľudia, ktorí už veľakrát prekvapili. Myslím si, že keby sme im vytvárali ešte viac príležitostí, viac by ich tu chcelo zostať,“ zdôrazňuje výkonná riaditeľka Karpatskej nadácie, ktorá v deväťdesiatych rokoch vznikla až v piatich európskych krajinách s cieľom vytvoriť silný Karpatský euroregión.

„Úprimne sa veľmi čudujem, že sa na východe Slovenska nenašiel vizionársky politik alebo politička, ktorý by týmto smerom región ťahal,“ hovorí Laura Dittel.

„V čase svojho vzniku bola Karpatská nadácia jediná cezhraničná nadácia svojho typu. Fungovala v piatich štátoch – Poľsko, Ukrajina, Slovensko, Maďarsko a Rumunsko. Centrom tohto veľkého, rôznorodého a pomerne bohatého Karpatského euroregiónu prirodzene boli Košice.“

„Nevisieť“ na Bratislave

Za 28 rokov svojej existencie podporila Karpatská nadácia celkovo viac ako 1 300 projektov. Rozdelila medzi ne 5,2 milióna eur. Problém tohto regiónu je však podľa jej výkonnej riaditeľky aj po tridsiatich rokoch systémový. Aj dnes chýbajú kľúčoví politici a lídri, ktorí by sa zameral na východné Slovensko.

„Dôležití sú tí ľudia, ktorí nesľubujú zázraky za dva dni, ale obrazne povedané ‚vidia za roh‘. Myslím si, že v konečnom dôsledku by to ani nebolo až také ťažké,“ hovorí.

„Nie je dobré, že za tridsať rokov sme nedokázali vybudovať diaľnicu medzi Košicami a Bratislavou,“ myslí si Laura Dittel. Podľa nej je z pohľadu rozvoja regiónu rovnako dôležité dobré dopravné spojenie smerom na juh, na sever a na východ. „Okrem diaľnice do Bratislavy totiž chýba aj diaľnica do Mukačeva, Krakova či Miškovca. Región nemôže byť ‚zavesený‘ iba na potenciáli hlavného mesta,“ uzatvára aktivistka.

Zdroj: https://www.forbes.sk/projekt-karpatska-vandrovka-chce-pomoct-vychodnemu-slovensku-vyzbieral-viac-ako-100-tisic-eur/

Related Articles

OBÁVATE SA VYHORENIA? TRI KROKY NA ZMIERNENIE STAROSTÍ SPOJENÝCH S PRÁCOU

Obavy a úzkosť sú takpovediac na historickom maxime. Ľudí znepokojujú globálne aj sociálno-politické problémy a k tomu sa pridávajú vášnivé debaty o...

LOKÁLNA MÓDA PRINÁŠA HODNOTY, SLOVÁCI UŽ VIAC UVAŽUJÚ NAD SVOJIMI NÁKUPMI, VRAVÍ HUSARČÍKOVÁ

„Žiaľ, fast fashion nám priniesla ten danajský dar, že ľudia majú pocit, že tričko by malo stáť sedem eur,“ vraví Zora Husarčíková,...

LÁKA VÁS ŽIVOT ZA HRANICAMI SLOVENSKA? TÁTO SKÚSENOSŤ JE OBOHACUJÚCA, ALE NIE JE PRE KAŽDÉHO

Život mimo rodnej zeme nie je pre každého. Prináša so sebou mnoho benefitov, ale aj úskalí. Je to však skúsenosť na celý...

Stay Connected

22,315FanúšikoviaLike
2,507SledovateliaSledovať
21,500OdberateliaZdielať
- Advertisement -

Najnovšie články

OBÁVATE SA VYHORENIA? TRI KROKY NA ZMIERNENIE STAROSTÍ SPOJENÝCH S PRÁCOU

Obavy a úzkosť sú takpovediac na historickom maxime. Ľudí znepokojujú globálne aj sociálno-politické problémy a k tomu sa pridávajú vášnivé debaty o...

LOKÁLNA MÓDA PRINÁŠA HODNOTY, SLOVÁCI UŽ VIAC UVAŽUJÚ NAD SVOJIMI NÁKUPMI, VRAVÍ HUSARČÍKOVÁ

„Žiaľ, fast fashion nám priniesla ten danajský dar, že ľudia majú pocit, že tričko by malo stáť sedem eur,“ vraví Zora Husarčíková,...

LÁKA VÁS ŽIVOT ZA HRANICAMI SLOVENSKA? TÁTO SKÚSENOSŤ JE OBOHACUJÚCA, ALE NIE JE PRE KAŽDÉHO

Život mimo rodnej zeme nie je pre každého. Prináša so sebou mnoho benefitov, ale aj úskalí. Je to však skúsenosť na celý...

ZOMREL HEREC MARCEL NEMEC. OBĽÚBENÝ KOMIK PREHRAL BOJ S RAKOVINOU VO VEKU 52 ROKOV

Vo veku 52 rokov zomrel slovenský herec a komik Marcel Nemec. O jeho úmrtí priniesol správu portál Aktuality.sk. Pre slovenský web...

DIAMANTY Z LABORATÓRIÍ SÚ LACNEJŠIE A EKOLOGICKEJŠIE. PODARÍ SA IM ZAPLAVIŤ TRH?

Hoci ich starší členovia tohto odvetvia veľmi neuznávajú, laboratórne vypestované diamanty technológa Martina Roscheisena čoskoro zaplavia 85 miliardový trh so šperkami. Mohli...