6.5 C
Bratislava
streda, 21 februára, 2024

PSYCHICKY ODOLNÍ ĽUDIA SA NESŤAŽUJÚ NA PROBLÉMY. HĽADAJÚ RIEŠENIA A MAJÚ ZMYSEL PRE HUMOR

Čím to je, že sú niektorí ľudia odolnejší ako druhí? Ako to, že kým niekoho náročná udalosť zlomí, ďalšieho zocelí? Čo rozhoduje o tom, koľko stresu a tlaku dokážeme ustáť?

Práve tieto otázky začali fascinovať psychológov na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia, keď vznikli prvé experimenty, ktorých cieľom bolo skúmať psychickú odolnosť detí a neskôr zaoberať sa ich vývojom v dospelom veku.

Psychicky silné deti

Najznámejšia štúdia psychologičky Emmy Werner, ktorá sledovala 698 detí z havajského ostrova Kauai, poukázala na zásadnú vec. Sociálne prostredie, v ktorom vyrastáme, nie je hlavným faktorom, ktorý ovplyvňuje mieru psychickej odolnosti v dospelosti.

Približne tretina detí z nepriaznivých pomerov dokázala prekonať obrovské štrukturálne nerovnosti a prejaviť veľkú dávku húževnatosti v neskoršom živote. Túto skupinu označila psychologička za „rezilientnú“.

Čo ich spájalo? Napríklad schopnosť vidieť samých seba ako schopných jedincov, ktorí majú moc zmeniť smerovanie svojho života.

Ako neskôr ukázali ďalšie výskumy, pocit kompetentnosti a zdravá dôvera vo svoje schopnosti sú kľúčovými predpokladmi toho, ako budeme v dospelosti zvládať ťažkosti.

HAVAJSKÁ ŠTÚDIA

Jedna z najznámejších štúdií o odolnosti v detskom veku sa započala ešte v roku 1965. Počas niekoľkých desaťročí vedci pod taktovkou psychologičky Emmy Werner sledovali vývoj celkovo 698 detí narodených na havajskom ostrove Kauai.

Približne tretina z nich sa narodila v chudobe, predčasne alebo okúsila zdravotné ťažkosti krátko po narodení, zažívala chronický stres a žila v rozvrátených rodinách alebo s rodičmi, ktorí vykazovali známky duševného ochorenia.

Dve tretiny detí, ktoré zažili minimálne štyri takéto nepriaznivé faktory, preukázali do desiatich rokov života prvé problémy so správaním a kým dosiahli plnoletosť, výskumníci zistili, že buď sami trpia nejakým duševným ochorením, prepadli alkoholu alebo už mali záznam v registri trestov.

Zaujímavé je však to, že zvyšná tretina detí z tohto nepriaznivého prostredia dokázala vyrásť v silných jedincov, ktorí ani vo veku 40 rokov nemali problém so zákonom, neholdovali alkoholu a mali naopak stabilné zamestnania a dokonca aj nižšiu mieru rozvodovosti a chronických ochorení ako ich rovesníci.

Nezriedka dosahovali aj väčší socioekonomický úspech ako ich rovesníci, ktorí vyrastali v stabilnejšom prostredí.

Práve tento výskum ukázal, že niektorí ľudia sa dokážu vzoprieť aj „nepriazni osudu“, vytrvať napriek prekážkam a dokonca neopakovať tie isté vzorce správania vo svojich vlastných rodinách, ktoré si už sami založili.

Na čo ďalšie spomínaná štúdia prišla? Napríklad, deti z nepriaznivého prostredia, ktoré v dospelosti vykazovali vysokú mieru psychickej odolnosti, mali už do veku 10 rokov niečo, na čo boli hrdé – preukazovali často nejaký talent, vďaka ktorému si aj do puberty preniesli nastavenie mysle, že majú schopnosti, ktoré im pomôžu zvládať problémy a uvedomovali si, že sú cenní.

Pokiaľ mali v živote nejakú ďalšiu problematickú epizódu, napríklad ťažšie tínedžerské roky, väčšina z nich sa do veku 30 – 40 rokov postavila na nohy. Našli si stálych partnerov, stabilné zamestnanie a pociťovali spokojnosť so životom. Mnohé z nich boli aktívne vo svojich komunitách a absolvovali psychoterapiu.

Dôležité je však podotknúť, že tie deti, ktoré dokázali lepšie čeliť problémom už počas formatívnych rokov života, mali vo svojom okolí aspoň jednu kompetentnú a citovo dostupnú osobu, ktorá pre ne vytvárala bezpečné zázemie – či už išlo o rodiča, staršieho súrodenca, starého rodiča alebo iného člena ich komunity.

Prečo nepociťujeme tlak rovnako?

Čo ďalšie spája ľudí, ktorí sú schopní ustáť lavínu problémov, čo sa na nich valí? Túto otázku si kládla aj psychologička Suzanne C. Kobasa.

Koncom 70. rokov minulého storočia skúmala, prečo niektorí vrcholoví manažéri, pre ktorých je tlak súčasťou každodennej reality, nevyhodnocujú svoje životy ako stresujúce.

Naopak, mnohí dokážu žiť plnohodnotnejšie než tí, ktorí sa stretávajú s oveľa menším počtom stresorov, no psychickú záťaž nedokážu zvládnuť.

Na základe dlhoročných výskumov Kobasa identifikovala tri kritické faktory, ktoré robili manažérov odolnejšími. Po prvé, rezilientnejší vedúci pracovníci verili, že dokážu ovplyvniť udalosti.

Pokiaľ aj boli objektívne mimo ich kontroly, vedeli, že majú moc zvoliť si svoj postoj k nim. Po druhé, zachovávali si zvedavosť voči svetu a úprimný záujem o ľudí okolo seba, pričom boli aktívnymi členmi vo svojich komunitách.

Po tretie, nevyhodnocovali problémy ako potenciálne stresory, ale ako výzvy, ktoré ich posunú bližšie k cieľu.

Z toho vyplýva, že jadrom osobnej reziliencie je spôsob myslenia, postoj. Naše vnútorné nastavenie – pesimistický prístup, zveličovanie, tunelové videnie a prílišné sústredenie sa na problémy – sú často brzdami napredovania jednotlivcov, no aj celých tímov.

Naopak, realistický optimizmus, ako nazýva tento postoj k životu odborníčka na rezilienciu Zuzana Čmelíková, nám pomáha prekonávať prekážky s väčšou ľahkosťou a zachovať si energiu na to, keď prídu naozaj náročné životné situácie.

Humor aj pomoc

Aj desiatky ďalších výskumov a ich metaanalýz potvrdilo, že vyššiu mieru odolnosti majú svedomití, otvorení a priateľskí ľudia s pozitívnym prístupom k životu, než neurotickí, náladoví, úzkostní a temperamentní jedinci so sklonmi k sebaľútosti či sebatrýzneniu.

Zrejme nie je prekvapením, že tí častejšie utápajú svoje problémy v alkohole, drogách či hazardných hrách a namiesto ich riešenia pred nimi unikajú.

Podľa štúdie Debry McGinnis z Oaklandskej univerzity, ktorá vyšla v roku 2018, sú ľudia tým odolnejší, čím sú skúsenejší, vyzretejší, čím lepšie zvládajú neistotu, čím viac vedia pracovať so svojimi emóciami, čím vyššia je ich miera religiozity alebo spirituality a v neposlednom rade čím väčší majú zmysel pre humor aj v náročných situáciách.

Väčšiu psychickú odolnosť majú aj tí, ktorí prijímajú pomoc okolia. Možno to súvisí aj s tým, že sa snažia svojich blízkych nesklamať. Ďalšou spoločnou vlastnosťou odolných ľudí je aj to, že dokážu regulovať svoje emócie – pozorovať ich predtým, ako zareagujú.

„Reziliencia je životná zručnosť, ktorá mi umožňuje rozpoznať, ako sa cítim a naložiť s tým spôsobom, ktorý mi bude užitočný,“ hovorí Čmelíková.

Jej slová potvrdzujú aj výsledky vedeckých výskumov.

„Lepšia automatická regulácia emócií spojená s činnosťou niektorých oblastí vnútornej a spodnej kôry čelných lalokov mozgu podmieňuje lepší výkon riadiacich funkcií čelných lalokov mozgu. Odpoveď na hrozbu je potom účinnejšia,“ ozrejmuje vo svojej príznačne nazvanej knihe Odolnostuznávaný český neuropatológ František Koukolík.

Ako byť odolnejší

Na tomto mieste by ste mohli namietať, že psychická odolnosť je čiastočne daná našou genetikou. Je to tak, no mieru toho, ako zvládame náročné životné situácie, dokážeme zvyšovať. Psychická odolnosť je však ako sval, ktorý sa dá posilňovať.

Napríklad aj prostredníctvom budovania mikrorezilientných návykov, o ktorých rozpráva aj Čmelíková. „Základom je kvalitný spánok, pri ktorom nás nevyrušuje modré svetlo, notifikácie ani zapnutá elektronika. Počas dňa sa treba dostatočne hydratovať, hneď po prebudení vypiť pohár vody, ale nie studenej,“ odporúča.

„Po prebudení si dajte aspoň dve minúty vedomého dýchania, otvorte okno, sprítomnite sa. Sú to nádherné mikrorezilientné návyky. Keď sa ich naučíte, pomôžu vám prekonať energetický deficit kedykoľvek počas dňa. Dýchanie je najjednoduchší spôsob, ako si dobiť baterky,“ dodáva odborníčka na rezilienciu.

Na záver dodáva, že v neposlednom rade k posilňovaniu psychickej odolnosti patrí pestovanie zdravých vzťahov. Napokon, na to poukazujú štúdie už celé desaťročia a vzťahy, ktoré pestujeme od útleho veku a opora, ktorú v nich nachádzame, nás vedia preniesť aj cez chvíle, kedy nám je ťažko.

Zdroj: Psychicky odolní ľudia sa nesťažujú na problémy. Hľadajú riešenia a majú zmysel pre humor – Forbes

Related Articles

OBÁVATE SA VYHORENIA? TRI KROKY NA ZMIERNENIE STAROSTÍ SPOJENÝCH S PRÁCOU

Obavy a úzkosť sú takpovediac na historickom maxime. Ľudí znepokojujú globálne aj sociálno-politické problémy a k tomu sa pridávajú vášnivé debaty o...

LOKÁLNA MÓDA PRINÁŠA HODNOTY, SLOVÁCI UŽ VIAC UVAŽUJÚ NAD SVOJIMI NÁKUPMI, VRAVÍ HUSARČÍKOVÁ

„Žiaľ, fast fashion nám priniesla ten danajský dar, že ľudia majú pocit, že tričko by malo stáť sedem eur,“ vraví Zora Husarčíková,...

LÁKA VÁS ŽIVOT ZA HRANICAMI SLOVENSKA? TÁTO SKÚSENOSŤ JE OBOHACUJÚCA, ALE NIE JE PRE KAŽDÉHO

Život mimo rodnej zeme nie je pre každého. Prináša so sebou mnoho benefitov, ale aj úskalí. Je to však skúsenosť na celý...

5 KOMENTÁRE

  1. I enjoyed it just as much as you will be able to accomplish here. You should be apprehensive about providing the following, but the sketch is lovely and the writing is stylish; yet, you should definitely return back as you will be doing this walk so frequently.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj komentár
Zadajte prosím svoje meno

Stay Connected

22,315FanúšikoviaLike
2,507SledovateliaSledovať
21,500OdberateliaZdielať
- Advertisement -

Najnovšie články

OBÁVATE SA VYHORENIA? TRI KROKY NA ZMIERNENIE STAROSTÍ SPOJENÝCH S PRÁCOU

Obavy a úzkosť sú takpovediac na historickom maxime. Ľudí znepokojujú globálne aj sociálno-politické problémy a k tomu sa pridávajú vášnivé debaty o...

LOKÁLNA MÓDA PRINÁŠA HODNOTY, SLOVÁCI UŽ VIAC UVAŽUJÚ NAD SVOJIMI NÁKUPMI, VRAVÍ HUSARČÍKOVÁ

„Žiaľ, fast fashion nám priniesla ten danajský dar, že ľudia majú pocit, že tričko by malo stáť sedem eur,“ vraví Zora Husarčíková,...

LÁKA VÁS ŽIVOT ZA HRANICAMI SLOVENSKA? TÁTO SKÚSENOSŤ JE OBOHACUJÚCA, ALE NIE JE PRE KAŽDÉHO

Život mimo rodnej zeme nie je pre každého. Prináša so sebou mnoho benefitov, ale aj úskalí. Je to však skúsenosť na celý...

ZOMREL HEREC MARCEL NEMEC. OBĽÚBENÝ KOMIK PREHRAL BOJ S RAKOVINOU VO VEKU 52 ROKOV

Vo veku 52 rokov zomrel slovenský herec a komik Marcel Nemec. O jeho úmrtí priniesol správu portál Aktuality.sk. Pre slovenský web...

DIAMANTY Z LABORATÓRIÍ SÚ LACNEJŠIE A EKOLOGICKEJŠIE. PODARÍ SA IM ZAPLAVIŤ TRH?

Hoci ich starší členovia tohto odvetvia veľmi neuznávajú, laboratórne vypestované diamanty technológa Martina Roscheisena čoskoro zaplavia 85 miliardový trh so šperkami. Mohli...