Internet a sociálne siete sú plné protichodných informácií a okrem faktov sa na ľudí valia aj dezinformácie. Preto je dôležité naučiť sa rozoznať pravdivé informácie a fakty od domnienok, manipulácií či účelových klamstiev. Práve takýto projekt, ktorý učí stredoškolákov kriticky myslieť a triediť informácie, funguje aj na Slovensku.
Autorom myšlienky vytvoriť Olympiádu kritického myslenia je riaditeľ Slovenskej debatnej asociácie (SDA) Ondrej Schütz. Koordinátorom súťaže sa pred dvoma rokmi stal 22-ročný Richard Vaško, ktorý tretí rok študuje v na University of Warwick interdisciplinárny odbor právo, politológia a filozofia. V asociácii je aktívny už od svojich 12 rokov.
„Potrebujeme podporovať kritické myslenie, pretože je užitočné nielen pre jednotlivca, ale aj pre celú demokratickú spoločnosť. Pomáha nám v škole, v práci aj v spoločnosti.“
Ako Vaško povedal pre Forbes.sk, piliermi Olympiády kritického myslenia sú mediálna gramotnosť, interpretácia dát, odolnosť voči manipuláciám a argumentácia.
Vytvoriť si vlastný názor
„Cieľom OKM nie je pretláčať konkrétnu ideológiu alebo hovoriť študentom, čo si majú myslieť. Naopak, súťažiacich vedie k vytvoreniu si vlastných názorov, ktoré sú podložené dôveryhodnými informáciami. Keď rozoznávajú spoľahlivé a nespoľahlivé médiá, pozerajú sa na formálne prvky článku, napríklad či je uvedený autor alebo zdroje,“ dodal.
Súdiac podľa záujmu o účasť na olympiáde, ich projekt má na Slovensku skvelú odozvu. Po vlaňajšom pilotnom ročníku sa tento rok do školského kola prihlásilo takmer 6000 žiakov zo 70 okresov. Projekt OKM sa začiatkom tohto roka stal aj víťazom tzv. Eduakcelerátora, trojmesačného mentoringovo-vzdelávacieho programu, ktorý organizovala nadácia Pontis. Odniesol si aj hlavnú cenu vo výške 30-tisíc eur.
„Olympiáda kritického myslenia formuje pohľad mladých ľudí na svet,“ povedal v rámci vyhodnotenia Ondrej Smolár zo spoločnosti Soitron, ktorý bol jedným z členov hodnotiacej komisie v rámci Eduakcelerátora.
„Videli sme, že projekt má potenciál rýchlo rásť, rozširovať svoje pôsobenie. Na škálovanie je však potrebné vytvoriť softvér, ktorý zautomatizuje opravovanie odpovedí študentov a študentiek v programe. Poskytnutím grantu, ktorý organizácia využije na vývoj tohto softvéru, môžeme docieliť, aby kritické myslenie nebolo v budúcnosti také zriedkavé ako dnes,“ uviedol Smolár.
Práve o to a rozširovanie projektu do ďalších okresov sa usiluje aj Richard Vaško.
„V informačnej dobe, kedy máme pretlak informácií z rôznych zdrojov, je kľúčové vedieť informácie nielen získavať, ale aj vyhodnocovať, aby sme sa vedeli orientovať vo svete.“
Richard Vaško
Olympiáda v troch kolách
Olympiáda pozostáva z troch kôl, pričom prvé dve – školské a krajské – prebiehajú online. Nasleduje celoslovenské finále, ktoré je prezenčné a kde súťaží 40 najlepších účastníkov.
Z metodického hľadiska sa v rámci OKM zameriavajú na tri oblasti. Prvou je argumentácia, kde sa snažia študentov učiť formulovať myšlienky, argumentovať, rozpoznať silný a slabý argument, byť schopný na argumenty reagovať. Druhá tematická oblasť je mediálna gramotnosť, teda špecifická aplikácia kritického myslenia zameraná na mediálnu sféru, ktorá je v dobe hoaxov a dezinformácií extrémne dôležitá.
„Učíme študentov overovať dôveryhodné a nedôveryhodné médiá, ako odhaliť hoaxy a dezinformácie, ako zistiť, či je obrázok fotomontáž, či je interpretácia štúdie správna,“ vysvetľuje Richard.
Tretia oblasť je tzv. odolnosť voči manipuláciám, teda schopnosť čítať grafy, tabuľky, interpretovať dáta, odhaliť logické chyby v tvrdeniach.
Prvé dve kolá majú podobu online testu, kde majú študenti napríklad overiť pravdivosť nejakého statusu alebo interpretovať zdieľané články.
V celoslovenskom finále absolvujú súťažiaci základné kolá, ktoré pozostávajú z testu a argumentačnej reči a traja najlepší z každej vekovej kategórie postúpia do finálovej prezentácie. Tam dostane každý študent iné zadanie, ktoré musia vypracovať a odprezentovať pred porotou expertov a expertiek.
Energia, ktorá sa oplatí
Kritické myslenie je podľa Richarda Vaška veľmi dôležitá, ak nie najdôležitejšia, zručnosť pre mladých ľudí v 21. storočí. „V informačnej dobe, kedy máme pretlak informácií z rôznych zdrojov, je kľúčové vedieť informácie nielen získavať, ale aj vyhodnocovať, aby sme sa vedeli orientovať vo svete,“ hovorí.
Ako dodáva, v rámci Slovenskej debatnej asociácie sa na tieto aktivity sústreďujú aj preto, že na školách sa tieto zručnosti učia veľmi málo, ak vôbec. Svedčia o tom aj neslávne výsledky žiakov napríklad v rámci testovania Pisa. Lichotivé nie sú ani výsledky rôznych prieskumov, v ktorých sa ukazuje, že Slovensko patrí z hľadiska viery v konšpirácie a dezinformácie k najhorším v rámci Európskej únie.
„Potrebujeme podporovať kritické myslenie, pretože je užitočné nielen pre jednotlivca, ale aj pre celú demokratickú spoločnosť. Pomáha nám v škole, v práci aj v spoločnosti. Okrem toho, naša spoločnosť je veľmi polarizovaná a kritické myslenie by nás malo učiť aj tolerancii. Tolerancia a otvorená diskusia sú cestou k tomu, aby sme mohli nájsť zmier v spoločnosti, ktorý tak veľmi potrebujeme,“ uzatvára Richard Vaško.
Hoci študuje v zahraničí, je v intenzívnom kontakte so Slovenskom. Okrem projektu OKM sa venuje aj neziskovej organizácii Inštitút Mateja Bela, ktorá sa zameriava na výskum a analýzu menšinových politík, regionálny rozvoj a sociálnu inklúziu. Richard má na starosti vzdelávanie detí z marginalizovaných komunít a obhajobu práv menšín na Slovensku. V budúcnosti by sa chcel vrátiť na Slovensko a venovať sa práve vzdelávaniu.
