24.2 C
Bratislava
sobota, 22 júna, 2024
spot_img

ŠÍRENIE DEZINFORMÁCIÍ JE VÝSLEDKOM NEZNALOSTI. PREVERUJEME ČI LEN SLEPO DÔVERUJEME?

Šírenie hoaxov je výsledkom „povrchného čítania, bez kritického nadhľadu a bez hlbšieho poznania témy”. Ich úspešnosť spočíva v tom, že ľudia „nahrádzajú nedostatok poznania skutočnosti či nedostatok vedomostí tým, že sa priklonia k informácii, ktorá vyvolá emočnú odozvu”.

Závery z diskusie na tému „Čo je hoax? A ako ho rozpoznať?“, ktorej sa zúčastnilo vyše 400 ľudí z odlišných názorových skupín, opäť ukázali, že sme schopní nachádzať konsenzus. Konverzácia sa uskutočnila od 10. do 24. marca 2022.

Čo je teda hoax? Väčšina v oboch polarizovaných skupinách sa zhoduje, že ide o nepravdivé skutkové tvrdenie, neoverenú informáciu či prekrútený fakt, ktorého úmyselným šírením sa sleduje „zneistenie ľudí v tom, kde leží skutočná pravda”, či „manipulácia občanov prostredníctvom skorumpovaných politikov”. Zároveň uznávame, že „nie každé nepravdivé tvrdenie je hoax”.

Hoaxy svoje ciele napĺňajú „úmyselným apelovaním na naše emócie, aby sa viac šírili”. Spoločne taktiež uznávame, že hoax môžeme rozpoznať „poctivým uvažovaním a zbieraním informácií. Kto toto nepodstúpi, nech neoverené informácie berie s rezervou”.

Prečo sa nezhodneme na konkrétnych príkladoch?

Napriek tomu, že sme dokázali spoločne načrtnúť charakteristiky hoaxu, pri určení konkrétnych príkladov to tak nebolo. Jediné tvrdenie, ktoré sme konsenzuálne označili za hoax, je, že „za vojnu na Ukrajine môžu všetci Rusi”.

Pri ostatných tvrdeniach, ako napríklad „jednou z úloh Spojených štátov je vytvorenie bioagentov na selektívne infikovanie Slovanov”, sa pohľady skupín rozdeľovali.

Jedným z vysvetlení tohto rozporu môže byť, že ľudia kritické myslenie neaplikujú na správy zo zdrojov, ktorým dôverujú. Inými slovami, tvrdenia, ktoré zapadajú do nášho videnia sveta, neoverujeme.

Druhé vysvetlenie môže spočívať v zhode v tom, že „pri určovaní, čo je hoax, by sme mali brať zreteľ na kontext, v ktorom sa tvrdenie šíri”. Keďže niektoré dezinformačné naratívy v diskusii boli vytrhnuté z kontextu a ich šírenie nenapĺňalo bežné ciele a úmysel hoaxov, tak ich účastníci neoznačili ako hoax.

Dôveruj, ale preveruj(?)

Pre objasnenie týchto otvorených otázok sme sa rozhodli pokračovať v diskusii na tému „Konšpirácia vs. realita. Preverujeme či len slepo dôverujeme?”

Máme čas overovať každú správu, ktorá sa k nám dostane? Kedy tento proces podstupovať nemusíme? Kedy je to, naopak, nevyhnutnosťou? A aké vlastnosti by mal mať dôveryhodný zdroj?

Diskusia je pokračovaním série na tému hoaxov, limitov slobody prejavu a ochrany spoločnosti pred podvodnými informáciami. Sériu diskusií zastrešuje občianske združenie DemDis, ktorého mediálnym partnerom je denník Pravda.

Cieľom spolupráce je zapájanie širokej verejnosti do umiernenej diskusie a nachádzanie konsenzu v polarizovanej spoločnosti. Viac informácií o projekte a výsledky predchádzajúcich diskusií nájdete na DemDis.sk.

Zdroj: https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/621318-sirenie-hoaxov-je-vysledkom-povrchneho-citania-preverujeme-ci-len-slepo-doverujeme/

Related Articles

Stay Connected

22,315FanúšikoviaLike
2,507SledovateliaSledovať
21,800OdberateliaZdielať
- Advertisement -spot_img

Najnovšie články