Mimozemšťania, či laserový lúč? Aj také veci napádajú niektorých ľudí pri pohľade na skalný útvar An-Nasla v Saudskej Arábii, ktorý je s až chirurgickou presnosťou rozotnutý v polovici. Záhadný balvan sa nachádza v púštnej oáze Tajmá a je miestnou najzaujímavejšou atrakciou.
Na skalnom útvare An-Nasla (arabsky čepeľ) nie je podľa mnohých fascinujúce len to, že je rozdelený na dve takmer zhodné časti, ale predovšetkým onen pravidelný rez, píše server Daily Mail. Podľa britskej geologičky Cherry Lewisovej z bristolskej univerzity môže ísť jednoducho o dielo samotnej matky prírody.
„K predelu mohlo dôjsť vplyvom procesu mrznutia a rozmŕzania, kedy sa voda dostane do malých škvír v kameni. Pri poklese teploty voda zmrzne a zväčší objem, čím sa rozťahuje aj škára,“ vysvetľuje vedkyňa. „Akonáhle sa ľad roztopí, voda sa dostane hlbšie do kameňa. Proces sa potom tisíckrát či dokonca miliónkrát opakuje, kým sa skala nerozdvojí,“ tvrdí Lewisová.
Mohli to byť ľudia
Táto teória však neobstojí pred mnohými ľuďmi, ktorí skalu rozoberajú na diskusných fórach. Podľa nich je totiž prasklina až príliš pravidelná a je dielom nejakej vyspelejšej civilizácie, hovorí najmä o mimozemšťanoch.
Hoci Lewisová nevylučuje, že za pravidelnú puklinu môže erózia, súhlasí aj s teóriou, že skalný útvar rozotli ľudia. „Vzhľadom na to, že dávne civilizácie stvorili Stonehenge alebo sochy na Veľkonočnom ostrove s úplne základnými nástrojmi, nie je vylúčené, že aj za toto môže ľudská ruka,“ myslí si geologička.
K verzii, že ide o dielo prírody, sa však prikláňa aj geológ a geofyzik z univerzity v Birminghame Tim Reston. Podľa neho ide o prirodzený jav, kedy na skalu pôsobí externý tlak a potom sa uvoľňuje. Ide teda o rovnaký proces, ktorý popísala Lewisová. „Mohlo to vzniknúť, keď bola vrstva horniny súvislejšia, ale teraz zostala pôsobením erózie odkrytá,“ povedal Reston.
Skalný útvar An-Nasla sa nachádza asi osem hodín jazdy autom od hlavného mesta Saudskej Arábie Rijádu. Archeológovia počas vykopávok v oblasti našli napríklad pazúriky datované až do 4. tisícročia pred naším letopočtom. Oáza Tajmá bola navyše frekventovaným bodom na niekdajšom obchodnom chodníku.
