UV-index je pomerne jednoduchý parameter, s ktorým sa občas stretávame pri predpovediach počasia. Vyjadruje mieru pôsobenia UV-žiarenia na ľudskú kožu. Nadobúda hodnoty 0 až 11+ (od 8 je veľmi vysoký v červených číslach). Práve v júni a júli dosahuje vysoké hodnoty.
Klimatické zmeny sa v posledných desaťročiach podpísali pod zvyšovanie intenzity UV-žiarenia. Aj na Slovensku sa už hodnoty UV-indexu v najteplejšom období roka pohybujú až do 9,5 z 11+ stupňovej číselnej škály, čo je viac, ako to bolo v minulosti.
Čím je náš tieň kratší, tým kratšie treba byť na slnku
Ľudia by sa pri predpovediach počasia mali viac zaujímať o UV-index ako o rôzne pranostiky. Na zemský povrch zo Slnka dopadá predovšetkým viditeľné, infračervené a ultrafialové žiarenie. UV-žiarenie nevnímame zrakom, má však značné biologické účinky na organizmy. Meria sa v jednotkách watt na štvorcový meter. Namerané hodnoty by však verejnosti veľa nepovedali, preto bol zavedený UV-index. Mnohé národné meteorologické služby poskytujú aktuálne hodnoty UV-indexu a predpovedajú aj jeho hodnotu na budúci deň.
Na Slovensku to robí Slovenský hydrometeorologický ústav. Tu možno nájsť Predpoveď UV-indexu. Z grafov je jasné, že najvyššie, oranžové až červené hodnoty sú logicky medzi 11–15 hodinou. Čím je UV-index vyšší, tým je riziko spálenia kože väčšie. Na intenzitu UV-žiarenia a tým aj hodnoty UV-indexu vplývajú viaceré faktory: výška Slnka, nadmorská výška, rozptyl v atmosfére, oblačnosť, odraz od povrchu, atmosférický ozón.
Čím je teda počas dňa slnko na oblohe vyššie, tým je UV-žiarenie silnejšie a UV-index vyšší. Dá sa to zjednodušiť do vyjadrenia: čím je náš tieň kratší, tým kratšie treba byť na slnku. Hodnota UV-indexu rastie od zemských pólov smerom k rovníku. U nás má UV-index najvyššie hodnoty v letných mesiacoch okolo poludnia.
Druhy UV-žiarenia
Spektrum slnečného svetla pozostáva zo žiarenia rôznych vlnových dĺžok, ktoré majú na kožu rôzne účinky. Jednotlivé typy žiarenia prenikajú do kože s rôznou intenzitou a do rôznej hĺbky a poškodzujú ju na molekulovej a bunkovej úrovni. To môže viesť k akútnym aj chronickým ochoreniam kože.
UVA: Ide o UV žiarenie v spektre 320–400 nm. Poškodzuje kolagénové a elastínové vlákna a spôsobuje predčasné starnutie kože (photoageing), vznik prekanceróz (predrakovinových stavov). Dávky UVA-žiarenia sa počas života zrátavajú, človek si ich zbiera akoby do košíka. Hovorí sa tomu kumulatívny efekt, resp. chronické kumulatívne poškodenie kože.
UVB: Ide o UV žiarenie v spektre 290–320 nm. Spôsobuje solárny erytém, zápal, čiže známe sčervenanie pokožky po opaľovaní. To je akútne poškodenie kože. Tento typ žiarenia umožňuje tvorbu vitamínu D.
UVC: Ide o UV žiarenie v spektre 200–290 nm. Má zanedbateľné negatívne účinky, filtruje ho zemská atmosféra.
UV-index znižuje oblačnosť, má to však háčik
Na zemský povrch dopadá priame a rozptýlené žiarenie. Rozptylom sa mení pôvodný smer lúčov. Rozptýlená zložka tvorí až polovicu dopadajúceho UV-žiarenia, preto sa dá opáliť aj v tieni. Pri dopade žiarenia na zemský povrch sa navyše časť odráža do atmosféry. S tým treba počítať napríklad na svetlých piesočných plážach, kde je vďaka tomuto odrazu vyššie ožiarenie. Pred slnečnými lúčmi sa neschováme ani vo vode, pretože hladinou preniká 95 % UV-žiarenia a polovica prejde až do hĺbky troch metrov.
UV-žiarenie významne pohlcuje ozón, keďže v súčasnosti je však celá ozónová vrstva zoslabená, jeho intenzita je vyššia. Oblačnosť znižuje UV-index, no veľmi závisí od množstva a druhu oblakov. Dokonca aj pri zamračenom počasí oblačnosť stále prepúšťa 20–30 % žiarenia.
Ultrafialové lúče nás opaľujú aj pod vodnou hladinou, v tieni a spoza mrakov.
