Prieskum spoločnosti Resideo Technologies ukázal, že Slováci majú medzery v oblasti bezpečnosti a ochrany svojich domovov pred únikom nebezpečného plynu oxidu uhoľnatého z vykurovacích zariadení. Prieskum sa uskutočnil v auguste tohto roka v rámci vzdelávacej kampane “Urobte si z vášho domova bezpečné miesto”.
Podľa správy 69 percent obyvateľov Slovenska vlastní zariadenia, ktoré spaľujú plynné, kvapalné alebo pevné palivá a z ktorých môže unikať CO (oxid uhoľnatý). Patria sem plynové rúry a kotly, kachle na drevo, krby, grily, ale aj výfukové plyny z áut v garážach. Takmer tri štvrtiny respondentov (68 %) si tento fakt uvedomujú a 73 % respondentov tiež tvrdí, že tieto zariadenia pravidelne kontroluje. Takmer tri štvrtiny Slovákov sa však domnievajú, že oxid uhoľnatý nemôže unikať v ich domácnosti a 36 % ľudí si dokonca myslí, že by mohli unikajúci plyn ucítiť. Podobne neuspokojivá časť (41 %) populácie nepodniká žiadne kroky na ochranu pred otravou CO (len pätina ľudí používa detektor CO). Okrem pravidelného servisu a údržby zariadení je práve detektor jedným z kľúčových preventívnych opatrení, ktoré únik CO, či vznik dymu a tepla z požiaru spoľahlivo odhalí.
Nielen plyn, ale aj drevo má riziká
Oxid uhoľnatý je plyn, ktorý je ľudskými zmyslami nedetekovateľný, preto sa niekedy označuje ako neviditeľný zabijak – v prípade úniku môže otráviť ľudí v celej budove. Na Slovensku sú každoročne zaznamenané stovky prípadov otráv, z ktorých desiatky končia fatálne. Okrem toho s nadchádzajúcou vykurovacou sezónou prichádza ďalšie rizikové obdobie, keď budú ľudia okrem klasického vykurovania využívať aj iné alternatívy a spaľovať viac dreva, uhlia a iných palív. Riziko otravy sa zvyšuje aj v dôsledku nedokonalého spaľovania.
Každý rok zaznamenávame niekoľko prípadov otravy oxidom uhoľnatým. Väčšinou ide o nešťastné scenáre, ktoré sa končia smrťou. Oxid uhoľnatý je tichý zabijak, nie je ho vidieť, nie je cítiť a príznaky otravy sú väčšinou nešpecifické, často spočiatku ťažko rozpoznateľné a veľmi rýchlo (v priebehu niekoľkých minút) môže nastať strata vedomia, zástava dýchania až smrť – delí sa o svoje skúsenosti MUDr. Marek Dvořák, lekár záchrannej služby a dodáva: „Prevencia je pritom veľmi jednoduchá a v porovnaní s cenou života je prakticky zadarmo. Ide o pravidelné revízie, správne vetranie, funkčné detektory.”
