Umiestnenie Smolenického zámku je na severnej strane obce. Vybudovaný bol na začiatku nášho storočia na ruinách starého hradu. Starý hrad bol vybudovaný v polovici 15. storočia. Jednotliví majitelia ho zväčšovali a prispôsobovali svojim potrebám a vkusu.
Zámok súčasnosť
Terajší Smolenický zámok sa začal budovať na začiatku nášho storočia, majiteľ smolenického a dobrovodského panstva gróf Jozef Pálffy starší (1853-1920), na rumoviskách starého hradu. Prvé práce na budovaní zámku sa začali už v roku 1887 úpravou bášt a stavbou kaplnky v južnej bašte. Bašty zo starého hradu zostali, iba sa nadstavili a zastrešili. Dodnes na nich poznať staré murivo a novšiu nadstavbu. Vchod je zabezepčený vlastne dvoma bránami, starou bránou- drevenou, okovanou medeným plechom, a novšou bránou zo železných rúrok, ktorá sa používa cez deň. Na noc sa vchod uzatvára starou medenou bránou, ktorá bola zhotovená ešte začiatkom nášho storočia, ale namontovaná bola až roku 1950. Brána predstavuje jediný vchod do zámku.
Skutočná výstavba hlavnej zámockej budovy sa začala roku 1911. Mohutná stavba hlavnej budovy sa skladá z dvoch krídel:
- ľavé krídlo smeruje od veže na juhovýchod
- pravé krídlo smeruje severovýchodne
Celá budova s vežou sú zhotovené zo železobetónu. Podľa spomienok starších občanov zo Smoleníc na stavbe zámku vraj použili po prvý krát portlandský cement.
Gróf Pálffy si dal zhotoviť dva plány na stavbu zámku, jeden vo Viedni a druhý v Budapešti. Vybral si z nich ten, ktorý sa najviac podobal zámku v Kreuzensteine pri Viedni. Tento zámok vlastnila jeho matka grófka Vilczeková.
Gróf Pálffy dal zámok postaviť vo vlastnej réžii podľa návrhu architekta Jozefa Huberta. Vedenie stavby zveril Pavlovi Reiterovi z Bavorska, ktorý mal okolo seba štáb skúsených majstrov z Talianska, Nemecka, Rakúska i Maďarska.
Najpozoruhodnejšie kamenárske práce robili talianski majstri. Neskôr na zámku pracovali aj dvaja talianski umeleckí sochári, ktorí mali renovovať poškodené sochárske diela zo starého hradu.
Kováčske práce na zámku zhotovoval taliansky majster Peter Mazzacheto, robil mreže, kovanie na nábytok, ako aj rôzne ozdobné predmety. Jeho dielom je aj medená brána. Jeho pomocníkom bol kováčsky majster zo Smoleníc Silvester Hubinský.
Stolárske práce robili na zámku smolenickí majtri František Chudoba, Jozef Zezulka a Jozef Pisárík. Pracovali tu aj po prvej svetovej vojne, až do roku 1934, keď ich gróf prepustil.
Vypuknutie prvej svetovej vojny v lete 1914 bolo príčinou zastavenia stavebných prác na zámku. Do vypuknutia prvej svetovej vojny boli vonkajšie práce zhruba hotové. No vnútorná výstavba zámku bola len v začiatkoch. V prízemí boli zhotovené provizórne miestnosti, v ktorých bol dočasne uložený archív rodu Pálffyovcov, knižnica a bohatá zbierka keramiky. V roku 1921 však celú zbierku keramiky odviezli na Červený Kameň. Archív a knižnica zostali na Smolenickom zámku až do frontových udalostí (1945), no v dôsledku bojov boli však značne poškodené a odcudzené. Hoci bol zámok nedostavaný, chodilo sem veľa turistov a vyletníkov.
Tesne po oslobodení obsadili zámok príslušníci nemeckej armády, ktorí si zriadili na veži pozorovateľňu a guľometné stanovisko. Veža dostala najviac zásahov, čo je vidieť aj v dnešnej dobe, pretože opravené miesta su svetlejšie ako pôvodná krytina.
Po oslobodení roku 1945 sa majiteľom zámku stal štát. Slovenská národná rada v Bratislave, ako najvyššia predstaviteľka štátnej moci na Slovensku, prevzala zámok a zvolila si ho za svoje letné sídlo. Dala ho dostavať a z vnútra zariadiť. Prvá etapa dostavby zámku sa skončila v roku 1950. Schodištia boli zhotovované podľa pôvodných plánov s drevenými zábradliami, kombinovanými s kamennými stĺpikmi. Na chodbách a v halách ľavého krídla je benátska dlažba, a v pravom krídle mozaiková dlažba z travertínu. Obývacie izby, jedálne a zasadacie izby majú parkety. Napokon v prvej etape dostavby boli vybudované dve nádvoria s výsadbou stromovej zelene a trávnikov. V máji 1950 boli už všetky hlavné práce ukončené a zostalo už len dohotoviť detailné práce.
Na 14. mája 1950 zorganizovali miestni politickí a kultúrni činitelia v spolupráci so SNR slávnostné otvorenie dostavaného zámku.
Práce na ďalšej dostavbe zámku pokračovali v nasledujúcich mesiacoch už pomalšie. Boli to detailné práce, ktoré vyžadovali väčšiu precíznosť. Tieto práce prerušil požiar, ktorý vznikol 22. júla 1952 z neopatrnosti pracovníkov na dostavbe. Bašta-kaplnka zhorela a ostala bez strechy.
Dobudovaný a zmodernizovaný zámok odovzdala SNR Slovenskej akadémii vied v deň jej zrodu, 26. júna 1953. Smolenický zámok sa odvtedy stal Domovom vedeckých pracovníkov SAV. Aby mohol dokonale slúžiť vedeckým pracovníkom, stal sa aj reprezentačným miestom pre stretnutia zahraničných vedcov s našimi poprednými učencami, bolo potrebné v dobudovní zámku pokračovať a vystrojiť ho zariadením, ktoré zodpovedalo moderným ubytovacím, stravovacím, hygienickým, a kultúrnym požiadavkám. A tak začiatkon roku 1955 prikročil nový majiteľ zámku SAV k druhej etape dostavby zámku. V druhej etape sa urobili najmä elektrické inštalácie, ústredné kúrenie, kanalizácia a vodovod, rozvod teplej vody, zdravotnícke zariadenie budov, zariadenie predsedníckeho stola a zasadacej sieni. Druhá etapa dostavby zámku sa skončila roku 1957.
Smolenický zámok je obývaným objektom a nie pamiatkovým zámkom, v ktorom by sa mohli robiť hromadné prehliadky alebo návštevy jednotlivých turistov.
Hlavným a súčasne jediným vchodom, ktorý je medzi treťou a štvrtou baštou, sa dostaneme na nádvorie zámku. Schodišťom prídeme na menší dvor, z ktorého je vchod do kotolne v bašte a do veľkého bludišťa podzemných chodieb a pivníc. Z hlavného nádvoria sa dá odbočiť vľavo, na menšie a nižsie položené nádvorie.
V ľavom rohu nádvoria je bašta-kaplnka, ktorá má hranatý prístavok, s vchodom do kaplnky a so schodišťom do okrúhlej oblúkovej pivnice, ktorú v strede podopiera mohutný kamenný stĺp. Z nádvoria od kaplnky vedie schodište na horné nádvorie k hlavnému traktu zámockej budovy. Na pravej strane nádvoria, kde sa končí ubytovací trakt, je 60 m hlboká studňa, ktorá je hlavným zdrojom vody pre zámok. Hlavná budova má tri vchody. Hlavný vchod sa nachádza pod vežou, na zlome obidvoch krídiel hlavnej budovy. Je široký tri metre a hornú časť má zakončenú lomeným oblúkom a zdobí ho portál, ktorý pripomína gotické prvky. Druhý vchod je iba o niekoľko metrov vľavo, na juhovýchodnom krídle. Vedie do najreprezentačnejšej časti zámku, kde sa nachádzajú najkrajšie a najvýhodnejšie položené miestnosti a kde aj chodby, haly a schodištia vynikajú eleganciou moderného štýlu. Vchod je dekorovaný mramorovým obložením (kararský mramor) jemnej žilkovatej zrnitosti, sivozelenkavo-čiernej farby. Nad dverami v mramore je zlatými literami vyryté meno budovateľa zámku a rok začatia stavby (Comes Josephus Pálffy, MCMXI). Nad vchodom z prvého poschodia vyčnieva 4 m dlhý mramorový balkón, sivo-oranžovej farby, podopretý štyrmi konzolami. Tretí vchod je pre zamestnancov zámku a nachádza sa na pravej strane, na konci prvej časti pravého krídla.
Hlavným vchodom sa dostaneme do okrúhlej vstupnej haly, ktorá tvorí prízemie hradnej veže. Veža Smolenického zámku je sedemhranná a pozostáva zo železobetónu. Jej nezvyčajná podoba poukazuje na to, ako si šľachtickí feudáli potrpeli na zvláštnosti, ktoré museli byť unikátom. Veža má tri poschodia. Medzi druhým a tretím poschodím je galéria. Na samom vrchole veže je rozhľadňa s kamenným zábradlím, odkiaľ je nádherný rozhľad na všetky strany okolia Smoleníc.
Zo vstupnej haly, ktorá je v strede podopretá mohutným renesančným stĺpom, sa možno dostať do všetkých častí zámockej budovy. Hala je spojená z ľavej strany s prízemím juhovýchodného krídla zámku, ktoré pozostáva z priestrannej haly, archive a kancelárskych priestorov. Hala prízemia juhovýchodného krídla je reprezentačne zariadená. V strede je stĺporadie s oblúkovitým stropom, na ktorom visí päť kovových lustrov. Po stenách sú rovnomerne rozmiestnené kovové svietniky. Pri vchode do kancelárie stojí kovový svietnik väčších rozmerov a nad ním visí benátske zrkadlo, vedľa ktorého je podobizeň A. Sládkoviča v zlatom ráme. Oproti visí olejomaľba, predstavujúca búrku na mori. Hala je pokrytá benátskou dlažbou, ktorú chránia plyšové koberce. Z ľavého rohu haly vedie kamenné schodište s dreveným zábradlím na prvé poschodie, kde sa nachádzajú najkrajšie miestnosti zámku, červený a modrý salón, knižnica a ubytovacie miestnosti. Aj na prvom poschodí je priestranná obdĺžniková vstupná hala. Hala má štyri okná na východ, z tretieho vedie vstup na mramorový balkón. Dlažba je parketová a strop zdobený lúčovitými oblúkmi podopierajú na juhovýchodnej strane pri schodišti dva stĺpy. V strede haly visí sklenený – kryštáľový luster a na stenách je deväť sklenených svietnikov. Halu zdobia dve veľké olejomaľby v zlatých rámoch, znázorňujúce zábery zasnežených končiarov a údolí. Visí tu aj reliéf sochára R. Pribiša, predstavujúci stretnutie sa nášho ľudu s partizánmi. Na parkete je rozprestrený veľký plyšový koberec. Na posedenie tu slúžia dva barokové pozlátené stoly so štyrmi kreslami. Nachádza sa tu aj baroková truhlička s vázou a symbolický keramický džbán, vysoký vyše metra s bohato zdobený ornamentmi. Z haly je vchod do modrého salónika a do väčšieho červeného salóna, z ktorého sa dostaneme na balkón na západnej strane zámku. V červenom salóne sa konajú dôležité vedecké porady, posedenia, konferencie … Vedľa červeného salóna sú dve obývacie izby a na konci poschodia sa nachádza zlatá izba s kúpeľňou a moderným zariadením.
Na prvom poschodí vo veži je sedemhranná hala, ktorá má okná na východ i na západ. Je pokrytá mozaikovou dlažbou z travertínu. Strop je hviezdicovo- oblúkový, s pozláteným lustrom. Steny zdobí benátske zrkadlo a obraz zapadajúceho slnka na pustatine v zlatom ráme. Z ľavého kúta haly, pri zlatej izbe, vedú schody na druhé poschodie, ktoré sa rozkladá iba nad zlatou izbou. Táto časť, v ktorej sú len štyri obývacie izby, sa nazýva „vo vežičke“. Z prízemia sa možno dostať na poschodia aj elektrickým výťahom ktorý tu naplánovali už v pôvodných plánoch roku 1911.
Od veže napravo sa tiahne mohutná stavba severovýchodného krídla zámockej budovy. V prízemí tejto časti, hneď pri vchode je recepcia, kuchyňa so zamestnaneckou jedálňou, skladové priestory, šatne pre personál. Zo vstupnej haly pod vežou vedie kamenné schodište na prvé poschodie, kde sú reštauračné miestnosti, ktoré pozostávajú z hlavnej (francúzskej) jedálne, loveckej jedálne a priestoru pre denný bar. Z koridoru sa vstupuje do hlavnej zasadacej siene, v ktorej bývajú prevažne všetky vedecké podujatia SAV. Na pódiu je konferenčný predsednícky stôl v umeleckom slohu a za ním predsednícke čalúnené kreslá.
Koridor na severnej strane za zasadacou sieňou sa lomí severovýchodným smerom a je ukončený krytým balkónom (loggiou). Za ním nasleduje užšia chodba, okiaľ je vstup do malej poľovníckej zasadacej siene, za ktorou je ubytovacia miestnosť. Na konci chodby je vstup na voľnú terasu v blízkosti štvrtej bašty, pod ktorou sú obývacie izby, patriace k prízemiu severovýchodného krídla. Ku koridoru na prvom poschodí patrí priestranná voľná terasa s kamenným zábradlím na západnej strane. Kamenné schodište, ktoré vedie z haly pred loveckou jedálňou vedie na druhé poschodie pravého krídla budovy, kde sa nachádzajú ubytovacie izby.
Pod celou budovou sa nachádza suterén a pivničné priestory, v ktorých je umiestnená kotolňa, práčovňa, mechanická dieľňa, rozvody ústredného kúrenia a kanalizácie. Suterén má dva vchody: jeden od bašty-kaplnky, a druhý vedie spojovacím kanálom od bašty pod nádvorím.
Neoddeliteľnou súčasťou Smolenického zámku je rozľahlý anglický park.
Vysvetlivky:
kuruci = križiaci, zástupcovia povstalcov2 Bašta je obranný prvok stredovekých hradieb. Prispieva k aktívnej obrane hradných múrov, bývali v nich umiestnené strieľne. Zvláštnym druhom bašty je tzv. predsunutá bašta, ktorá sa stavala na vyvýšenom kopci v blízkom okolí a bývala využívaná ako delostrelecké stanovište. Bašta väčšinou prevyšuje hradby, avšak nedosahuje také výšky ako veže.
3 Siaha je historická antropometrická dĺžková miera dosahujúca 1,96[1] resp. 1,8288 m. Bola odvodená od od výšky dospelého človeka.
4 Ľadovne sú jednoduché drobné kamenné stavby stavané do svahu na spôsob pivníc. Sú uzavreté železnými dverami, vo vnútorných stenách sú silné kované háky, na ktoré sa vešalo mäso ulovených zvierat.
5 Rumovisko- zaniknutá stavba
6 Portlandský cement je najviac používaným druhom cementu pri výrobe betónu a malty. Obsahuje zmes oxidov kovov alkalických zemín vápnika, ďalej oxidy kremíka a hliníka. Portlandský cement a podobné materiály sú vyrábané pálením vápenca (ako zdroja vápnika) s ílom alebo s pieskom (zdroj kremíka), čím vzniká spečenina so zdrojom sulfidov (najčastejšie sadra). Výsledný prášok po zmiešaní s vodou začne hydratovať a tým tuhne.
Prehliadky zámku
Bližšie informácie, prehliadky zámku a aktuálne ceny vstupného (www.kcsmolenice.sav.sk)
Zdroj: https://smolenice.com/navstevnik/turistika/smolenicky-zamok/
