21.6 C
Bratislava
sobota, 20 júla, 2024
spot_img

ŠTÚDIA Z PROSTREDIA ÚTOKOV V ŠKOLÁCH V USA TVRDÍ, ŽE 81% ÚTOČNÍKOV OPÍSALO SVOJ ZÁMER MINIMÁLNE JEDNEJ OSOBE

Masové útoky v prostredí vzdelávacích inštitúcií sú štatisticky najrýchlejšie rastúcim subfenoménom masových vrážd na celom svete, napísal psychopatológ a behaviorálny patológ PhDr. Andrej Drbohlav v šiestej kapitole svojej publikácie “Psychológia masových vrahov”, ktorá sa volá Masové útoky v školách. Počet prípadov masovej streľby s následkom masovej vraždy sa za posledných desať rokov výšil o 300 %.

Väčšina masových útokov v školách trvá sama osebe niekoľko minút. Najničivejšia iniciálna fáza útoku prebehne obyčajne zhruba počas prvých 3 – 10 minút. „V USA sa od roku 2000 do 2010 významne zmenil a znížil čas príjazdu prvej policajnej hliadky na miesto činu a sú to približne tri minúty, podobne je to aj v Nemecku. V prípade masového útoku v Uherskom Brode, kde 24. februára 2015 zastrelil 63-ročný Zdeněk Kovář osem ľudí v miestnej reštaurácii, sa stal príjazd polície a jej zásah predmetom množstva sporov a systémových nejasností,“ konštatuje autor.

„Aj Česká republika má za posledných 15 rokov narastajúcu krivku ozbrojených útokov v školách a svoje prípady vrážd,“ napísal autor v knihe, ktorá vyšla vo vydavateľstve GRADA ešte v roku 2022. Podľa nej je v Európe najviac masových útokov v školách v Nemecku a vo Fínsku. Kniha analyzuje porovnávací výskum 282 masových útokov v rokoch 1764 až 2013, čiže v perspektíve 250 uplynulých rokov a v 38 krajinách. Rozoberajú sa tu aj pokusy o masovú vraždu (útok vedený inou, než strelnou zbraňou) a masovú streľbu.

Čo sa týka masovej streľby, teda masového útoku vedeného strelnou zbraňou, týchto činov sa štatisticky dopúšťajú jedinci vo veku priemerne 24 rokov, v 13,5 % prípadov na stredných školách v malých mestách, v 22,2 % ide o útoky na univerzite vo veľkom meste. Samovraždu na mieste činu spácha 31 % strelcov a každý piaty z nich bol v priebehu školských rokov obeťou šikanovania.

„Školských útokov na celom svete pribúda a Európa nie je výnimkou,“ konštatuje autor v období dávno pred včerajšou tragickou udalosťou v Prahe na filozofickej fakulte. „Niektoré tieto prípady poznáme z médií a profil osobnosti a správania útočníka sa v mnohom podobá na vrahov z USA. Podobná vývojová štruktúra, podobné motívy a relatívne podobné sociálne zázemie. Inú motiváciu a vývoj páchateľa nachádzame v prípade masových útokov v školách v Ázii alebo v Afrike,“ dodáva.

Autor sa zaoberá viacerými masovými útočníkmi na školách, napr. Robertom Steinhäuserom, ktorý v roku 2002 zastrelil v nemeckom Erfurte 16 ľudí, Timom Kretschmerom, ktorý zastrelil 15 ľudí tiež v nemeckej škole, Willi Walterom Seifertom, ktorý v roku 1964 vraždil v škole plameňometom.

Masový vrah Karel Charva bol dokonca Čech, údajne vyštudovaný psychológ, stúpenec Alexandra Dubčeka, ktorý až do roku 1968 žil v Prahe a potom emigroval do západného Nemecka. Na základnej škole v nemeckom mestečku Eppstein v roku 1983 zastrelil troch študentov, jedného učiteľa a policajta v civile. Neskôr spáchal samovraždu.

Štúdia, ktorú v roku 2002 vytvoril tím odborníkov z mnohých organizácií pre americké ministerstvo školstva ako štatistický model početnosti výskytu vybraných javov na základe analýzy 37 útokov z rokov 1974 – 2000 odhalila niekoľko zaujímavých skutočností z prostredia útokov v školách v USA.

Základné údaje:

  • 85 % útočníkov bolo vo veku 11–21 rokov
  • 76 % malo bielu pleť, 12 % čiernu pleť, 5 % žltú

Rodinné zázemie:

  • 63 % bolo z rodiny s dvoma rodičmi, to znamená, že 44 % malo oboch biologických rodičov a 19 % jedného biologického rodiča s novým partnerom
  • 19 % vyrastalo iba s jedným biologickým rodičom a 2 % v striedavej starostlivosti
  • 5 % žilo v pestúnskej rodine

Študijné výsledky:

  • 41 % malo výborné študijné výsledky
  • 15 % priemerné
  • 22 % dostatočné a iba 5 % v škole úplne zlyhávalo

Problémy so správaním:

  • 63 % nevykazovalo nijaké problémy alebo poruchy správania spojené so školou
  • 10 % bolo vylúčených pre problémy so správaním zo školy
  • 83 % bolo známych tým, že sa veľmi ťažko vyrovnáva s problémami, neúspechom a stratou

Obdobie pred útokom:

  • 44 % prejavovalo náhle zhoršenie študijných výsledkov
  • 27 % stratilo záujem o svojich priateľov
  • 41 % stratilo celkom záujem o školu
  • 32 % vykazovalo náhle problémy so správaním
  • 95 % postupne a dlhodobo rozvíjalo myšlienku a zámer niekoho poškodiť.
  • 93 % konkrétny útok naplánovalo
  • 51 % plánovalo konkrétny masový útok viac než mesiac pred incidentom
  • 81 % cítilo nejakú krivdu pred útokom a 66 % sa o tejto krivde niekomu zverilo
  • 59 % malo už predtým skúsenosti s použitím strelnej zbrane a 15 % s výbušninami

Nevypočuté varovanie:

– 81 % útočníkov opísalo svoj zámer a plán útoku minimálne jednej osobe, pričom 93 % týchto osôb predstavovali súrodenci alebo blízki priatelia

Pravdepodobný motív:

  • 61 % sa chcelo pomstiť
  • 34 % chcelo vyriešiť útokom nejaký konkrétny problém
  • 27 % chcelo z pocitu hlbokého zúfalstva spáchať rozšírenú samovraždu (čiže okrem seba usmrtiť ešte ďalších ľudí)
  • 24 % túžilo získať pozornosť a uznanie
  • 54 % malo na útok viac motívov a dôvodov
  • 44 % bolo k útoku motivovaných niekým iným

Napríklad širšia analýza masových útokov v školách v Nemecku preukázala, že v 57 % prípadov bola deň pred útokom venovaná veľká mediálna pozornosť nejakému vysoko násilnému útoku, väčšinou amokového typu a podobného vykonania, pričom už predtým bolo 85,7 % nemeckých útočníkov fascinovaných inými amokovými útokmi, o ktorých si vyhľadávali informácie a do značnej časti si ich patologicky idealizovali. Aj to je dôvod, prečo sa v tomto článku bližšie nerozpisujeme o konkrétnych útokoch na školách z minulosti. „Fenomén napodobňovania“ a „fenomén túžby po prekonaní“ je totiž pre masových vrahov podľa odborníkov úplne príznačný. Tzv. copycat efekt, alebo fenomén napodobiteľov znamená, že počas prvých kritických dní po útoku sa výrazne zvyšuje pravdepodobnosť, že niekto čin napodobní.

(Informácie sme čerpali z publikácie Psychológia masových vrahov, Príbehy temnej duše a nezdravej spoločnosti, vydala Grada 2022 v slovenskom jazyku, v českom jazyku kniha vyšla už v roku 2015.)

Zdroj: Štúdia z prostredia útokov v školách v USA tvrdí, že 81 % útočníkov opísalo svoj zámer minimálne jednej osobe – Zdravá duša – Zdravie – Pravda

Related Articles

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj komentár
Zadajte prosím svoje meno

Stay Connected

22,315FanúšikoviaLike
2,507SledovateliaSledovať
21,900OdberateliaZdielať
- Advertisement -spot_img

Najnovšie články