24.2 C
Bratislava
sobota, 22 júna, 2024
spot_img

TICHÁ NESPOKOJNOSŤ. AKO PREKONAŤ OBAVY A NAUČIŤ SA VYJADRIŤ SVOJE VÝHRADY BEZ ROZPAKOV?

Sme sklamaní a často aj nahnevaní, keď niekto nepovie alebo neurobí to, čo sme očakávali. Myslíme si, že je to jeho vina. V myšlienkach mu prisúdime nálepku problémového človeka a omilostíme ho, až keď vyhovie našim nárokom. Ľudia okolo nás sa však správajú podľa toho, akí sú, nie podľa toho, ako si prajeme my.

Hľadanie spoločného verzus verbálna vojna

Vytvárať si pozitívny vzťah k druhému človeku, či už s ním zdieľame spoločné bývanie, sedíme s ním v jednej kancelárii, alebo ho stretávame v susedstve, si vyžaduje istú námahu. Nie je to jednorazové úsilie, ale nepretržitý proces. Dobré vzťahy a vzájomné porozumenie nie sú totiž vecou náhody alebo šťastia.

To, ako komunikujeme s druhými ľuďmi, nastavuje zrkadlo nám samým. Nie vždy sa nám obraz v ňom bude páčiť, a niekedy nám dá zabrať, aby sme našli spoločný rytmus myšlienok a reči. Komunikácia by nemala byť monológom ani umením presvedčiť druhých o svojej pravde a rozhodne by sme pri nej nemali strácať svoju tvár

Vyjadriť nesúhlas nie je jednoduché
Pre mnohých ľudí však vyjadrenie nesúhlasu alebo sformulovanie toho, s čím sme nespokojní, nie je vôbec jednoduché a často nás núti opustiť svoju komfortnú zónu. Pri konfrontácii druhých bývame v rozpakoch, zahanbení a zneistení.

Pri rozhovoroch je zradné zahmlievať, aby sme pôsobili múdro alebo nad vecou.

Nechceme byť neslušní, nezdvorilí alebo sa niekoho dotknúť. Radšej sa s tým trápime sami, zahryzneme si do jazyka, posťažujeme sa niekomu inému, vyhýbame sa debatám, hneváme sa na seba, alebo sme pasívne agresívni, cynickí či sarkastickí.

Našťastie existujú pravidlá, alebo povedzme návody, vďaka ktorým dokážeme aj z nepríjemnej debaty urobiť konštruktívnu výmenu názorov a dopracovať sa k výsledkom, s ktorými budú spokojné obe strany.

PRI NAMIETANÍ, KRITIKE ALEBO VÝHRADÁCH SI MÔŽETE POMÔCŤ TÝMITO ODPORÚČANIAMI:
Začnete tým, že popíšete, čo ste postrehli, používajte formulácie ako „Všimol/všimla som si…“ či „Mám dojem…“, čím dávate najavo, že ide o váš pohľad na vec.
Hovorte iba za seba, predpoklady a dohady sú ako termity, ktoré rozožerú všetko, čo im stojí v ceste.
Objasnite možné následky z problémovej situácie, ale bez vyhrážania sa a obviňovania. Iba opisne a konštruktívne.
Povedzte priamo, aké pocity to vo vás vyvoláva. Používajte pri tom osobné formulácie, nie zovšeobecňujúce – napríklad: „To bolo zlé…“, ale sebaotváracie: „To ma nahnevalo.“ Bez zábran sa priznajte k svojim pocitom. Keď bude druhá strana o nich vedieť, nemusí si ich domýšľať a dotvárať podľa seba.
Vyhnite sa priamym útokom, lebo znemožňujú konštruktívne riešenie. Nehovorte: „Oklamal/a si ma.“ Povedzte: „Pripadá mi to tak, že si v tejto veci nekonal/a čestne.“
Buďte otvorení pohľadom ostatných na váš problém a zaujímajte sa o to, ako vidia veci oni – pomôže vám to k objektívnosti.
Využívajte rozhovor k tomu, aby ste mohli uzavrieť dohodu, a nepresadzujte si svoju pravdu za každú cenu.
Negatívne pocity, ktoré vami hýbu, vás upozorňujú, že chcete, aby bolo niečo inak. Načúvajte im, sú legitímne. To ale neznamená, že sa musíte správať podľa nich.
Nie je nutné štylizovať sa do role toho, komu bolo ukrivdené, ani hľadať vinníka, to vám neprinesie žiadnu úľavu.
Impulzy svojich pocitov môžete využiť na to, aby ste sa postarali o zlepšenie kvality svojho prežívania. Je potrebné porozumieť tomu, čo cítite a prečo to tak je, aby ste s tým dokázali niečo urobiť.


Zlaté rady na vytváranie podmienok otvorenej komunikácie
Pri rozhovoroch je zradné zahmlievať, aby sme pôsobili múdro alebo nad vecou. Omnoho produktívnejšie a férovejšie je povedať veci čo najpriamejšie, čím sa vyhnete nedorozumeniam a chybným záverom.

Jasnosť a zrozumiteľnosť prispievajú k tomu, že komunikačné transakcie prebiehajú bez subjektívnych predpokladov, a tým aj bez zbytočných konfliktných háčikov.

Hovorte vždy zo seba a za seba; používajte „ja“ a nie „my“ alebo „sa“.
Keď sa pýtate, povedzte, prečo sa pýtate a čo vaša otázka pre vás znamená.
Hovorte sami od seba. Nenúťte toho druhého, aby sa musel prácne dopytovať.
Buďte autentickí, ale selektívni. Vyjasnite si sami pred sebou, čo si myslíte a cítite, a zvážte, čo poviete a urobíte.
Zdržte sa interpretácií a predpokladov, čo najdlhšie môžete a namiesto toho vyjadrujte svoje osobné reakcie.
Sústreďte sa na signály, ktoré vám vysiela vaše telo – často vás vie upozorniť na disharmóniu skôr, než prebehnú mentálne procesy a analýzy. Vaša reč tela má byť v súlade s vašimi slovami a myšlienkami. Keď máte v sebe rozpor, ľudia to postrehnú a nebudú vám dôverovať.
Komunikácia je pre akýkoľvek vzťah to, čo dýchanie pre život. Môžeme sa naučiť dýchať s vedomím, že chceme vytvárať „komunikačný kyslík“, nie zamorovať okolie „toxickými rečami.“

Zdroj: https://www.forbes.sk/ticha-nespokojnost-ako-prekonat-obavy-a-naucit-sa-vyjadrit-svoje-vyhrady-bez-rozpakov/

Related Articles

Stay Connected

22,315FanúšikoviaLike
2,507SledovateliaSledovať
21,800OdberateliaZdielať
- Advertisement -spot_img

Najnovšie články