Napriek tomu, aký je nebezpečný, je bežnou súčasťou jedálnička ľudí, a to najmä v chudobných oblastiach.
Každý si z času na čas rád dopraje pochúťku, ktorá nie je práve najzdravšia. Ročne ale zomrie 20 000 ľudí po konzumácii jedla, ktorému sa hovorí koi pla. Je totiž lacnou a dostupnou alternatívou v chudobných oblastiach.
Ročne zomrie kvôli pokrmu 20 000 ľudí
Ako informuje web LADbible, ročne zomrie 20 000 ľudí na následky konzumácie thajského pokrmu známeho ako koi pla. Už jediné sústo môže mať za následok rakovinu pečene. Pokrm je vyrobený z mletých surových rýb pomiešaných s bylinkami, korením a citrónovou šťavou. Pravidelne ho jedia milióny obyvateľov Thajska, ale je mimoriadne obľúbený najmä v jednej z najchudobnejších provincií krajiny – v Isaane.
Problémom sú najmä parazity, ktoré sa dostávajú do rýb žijúcich v rieke Mekong. Thajský lekár Narong Khuntikeo sa v súčasnosti snaží bojovať proti tejto pochúťke po tom, ako obaja jeho rodičia tragicky zomreli na rakovinu pečene po jej konzumácii. Dodáva, že o probléme vie len málokto, pretože ľudia na zákernú chorobu zomierajú potichu.
Staršia generácia sa odmieta vzdať surových rýb
Tento tichý zabijak má jednu z najnižších mier prežitia spomedzi všetkých druhov rakoviny, ak pacient včas nepodstúpi operáciu. Khuntikeo spolu s vedcami, lekármi a antropológmi strávili štyri roky testovaním dedinčanov z regiónu Isaan na prítomnosť smrtiaceho parazita z rybacieho mäsa. Pomocou ultrazvukových prístrojov a súprav na testovanie moču lekár zistil, že až 80 % obyvateľov z niektorých komunít sa ním nakazilo.
Zatiaľ čo sa snaží šíriť informácie a varovania týkajúce sa pokrmu koi pla – spolu s miestnymi zdravotníckymi úradníkmi zaviedol školské osnovy zamerané na výučbu detí o rizikách surových potravín -, Khuntikeo povedal, že čelí najmä problémom so staršou generáciou. Jej príslušníci mu zvyčajne odpovedia, že na niečo aj tak musia raz umrieť.
Zmene sa bránia aj preto, lebo varenie ryby, ktoré by riziko nákazy parazitom eliminovalo, podľa nich celkom pokazí chuť jedla. Radšej tak riskujú fatálne následky.
Autor: Petra Sušaninová
