Členovia výboru Európskeho parlamentu pre rozvoj volajú po navýšení podpory vakcinačného programu COVAX o ďalších 300 miliónov eur. Iniciatíva potrebuje peniaze na pretavenie ambicióznych plánov do reality. Európska komisia naznačuje, že ďalšie príspevky môžu byť ohlásené na stretnutí G7.
Žiadna z krajín Únie nie je na trajektórii stihnúť do leta zaočkovať 70 percent svojej populácie. Europoslanci chcú napriek tomu poslať na vakcinačnú kampaň do tretích krajín ďalších 300 miliónov eur. Žiadosť o navýšenie už existujúcich 850 miliónov, ktoré Únia na COVAX poslala, môže vyznievať nelogicky. Globálna pandémia však nie je hra s nulovým súčtom a vývoj pandémie v rozvojových krajinách môže ovplyvniť zdravie aj Európanov, najmä cez mutácie.
„COVAX zatiaľ vyzbieral 2,5 miliardy dolárov a potrebuje celkovo 7 miliárd,“ reaguje pre EURACTIV Slovensko na list europoslancov Ana Pisonero-Hernandez, hovorkyňa Komisie. Táto suma je potrebná na získanie 1,3 miliárd dávok vakcín na tento rok. „Očakávame diskusie ohľadom financovania v rámci piatkového G7 telefonátu. Čaká sa, že niektorí účastníci môžu oznámiť nové záväzky.“ Ďalšie dve miliardy chce poslať aj nový prezident Spojených štátov, Joe Biden.
Vakcínová spravodlivosť
Otázka očkovacej solidarity sa dostala do popredia veľmi skoro po otrasení prvotného šoku zo šírenia COVID-19. Problém takzvaného vakcínového nacionalizmu totiž nie je nič nové. Priorita bohatých krajín ochraňovať najskôr svoje obyvateľstvo sa ukázala už pri šírení vírusu prasacej chrípky H1N1 v roku 2009. Očkovanie nebolo najskôr distribuované tam, kde bol najvyšší risk prenosu choroby, ale tam, kde bolo najviac peňazí.
Už v apríli minulého roku tak vznikol nástroj ACT (Access to COVID-19 Tools Accelerator) ako svetová iniciatíva na boj proti novému koronavírusu. Záštitu prevzala Svetová zdravotnícka organizácia a Európska únia sa postupne stala jej najväčším finančným darcom.
„Pamätáme sa na lekcie z minulosti, ktoré ukázali, že aj keď sa efektívne nástroje stanú svetovo dostupnými, príliš často sú nimi chránení iba niektorí. Táto nerovnosť je neakceptovateľná a nástroje na boj proti COVID-19 musia byť dostupné pre každého,“ píše sa v zakladajúcom dokumente.
Logickým výstupom tejto iniciatívy je COVAX, pilier ACT, zabezpečujúci celosvetové dodanie vakcín. Krajiny v ňom môžu figurovať ako platení zákazníci, pre ktorých COVAX funguje ako riadiaca a vyjednávajúca entita. V citlivejšej pozícií je však 92 krajín, ktoré sa spoliehajú aj na financovanie očkovania, a ktorým očkovacie látky nielen vybavuje, ale aj platí.
Pre obe skupiny však platí jedno pravidlo – žiadna z nich nedostane vakcíny na zaočkovanie pre viac ako 20 percent populácie, kým sa na túto úroveň dostanú všetci jej členovia. Rovnaké pravidlá pre platiacich aj neplatiacich členov sú kľúčom k myšlienke vakcínovej spravodlivosti. V rámci nej by mali byť najskôr zaočkované najohrozenejšie skupiny a zdravotníci všade na svete. Až potom by sa pristúpilo k očkovaniu zvyšku populácie.
Aká je realita
„Tím Európa“ pozostávajúci z Európskej komisie, Európskej investičnej banky a členských štátov Únie do dnešného dňa poskytol do COVAX 850 miliónov eur, čím sa stal jej najväčším darcom. V jadre problematiky o solidarite Európskej únie je však fakt, že sa sama princípmi COVAX neriadi. To znamená, že členským štátom nič nebráni zaočkovať viac ako pätinu svojej populácie, aj keď budú na svete krajiny, v ktorých nebude zaočkovaný nikto.
COVAX a Európska únia sú tak na trhu o vakcinačné dávky konkurentmi. Keďže na tomto trhu momentálne výrazne prevláda dopyt nad ponukou, dostať sa k vakcínam nie je jednoduché. Posielaním peňazí do tejto iniciatívy Únia svojho konkurenta posilňuje a umožňuje mu uzatvárať s dodávateľmi záväzné zmluvy na včasné dodávky. A čím silnejšiu pozíciu COVAX získa, tým je pravdepodobnejšie, že niektorí občania tretích krajín získajú vakcínu skôr, než niektorí Európania. Aj vďaka európskym peniazom.
Nerovný súboj
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že stav zásob majú tieto dve skupiny vyrovnaný. Kým Európska únia má zazmluvnených 2,6 miliardy dávok, COVAX uvádza množstvo 2,1 miliardy. Ako však ukázala kritika ohľadom textu únijnej dohody so spoločnosťou AstraZeneca, nie je zmluva ako zmluva.
Samé za seba však hovoria čísla o samotných vakcináciách. Kým k 14. februáru bolo v Únii vydaných takmer 22 miliónov dávok, COVAX zatiaľ svojim členským krajinám neposkytol ani jednu. Väčšina z ich zmlúv je buď nezáväzná, alebo podpísaná s dodávateľmi ešte neschválených vakcín.
Vo februári iniciatíva zverejnila predbežný prehľad dodávok do jednotlivých krajín. Ten ukázal, že aj ciele tretích krajín sú úplne iné, než tie únijné. Kým členské krajiny napĺňajú cieľ zaočkovania 70 percent populácie do leta, krajiny COVAX môžu v prvý polrok tohto roku dúfať v zaočkovanie len 3,3 percenta ich ľudí.
Europoslanci chcú navýšenie
Samotný COVAX priznáva, že ďalšie peniaze potrebuje. Členovia Výboru Európskeho parlamentu pre rozvoj chcú pritlačiť. V otvorenom liste žiadajú poslať rozvojovým krajinám ďalších 350 miliónov eur. „Ochrániť nielen Európanov, ale aj tých najzraniteľnejších vo všetkých krajinách, je jednoznačným záujmom Európskej únie,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko europoslanec Tomas Tobé (Švédsko, EPP), predseda výboru.
Tobé neargumentuje iba ideou rovnosti. „Pomoc najchudobnejším krajinám dostať prístup k očkovacím látkam je zásadná, aby sa zabránilo novým mutáciám vírusu. Mutáciám, ktoré by mohli obmedziť naše šance na ,rýchle‘ prekonanie tejto pandémie v Európe, ktorá má taký zničujúci vplyv na životy mnohých Európanov, náš spôsob života, ako aj obrovský vplyv na európske ekonomiky,“ dodáva Tobé.
Už dnes komplikujú situáciu s vírusom nové mutácie z Juhoafrickej republiky, Brazílie alebo Nigérie. To sú krajiny, ktoré čakajú na COVAX vakcíny. Slabá vakcínová solidarita by tak mohla vyústiť v začarovaný kruh mutácií a očkovania. Občania vyspelých krajín sa síce môžu zaočkovať, no mutujúci vírus v tretej krajine bez prístupu k vakcíne môže spôsobiť vznik nového kmeňa vírusu, na ktorý nebude vakcína efektívna. Celý cyklus by sa tak mohol začať odznova.
Komisia sa na túto problematiku pozerá skôr z druhej strany. Spustila inkubátor na vývoj vakcín druhej generácie, ktoré by boli efektívne aj proti novým verziám vírusu.
Vakcínový nacionalizmus ohrozuje obchod
O tom, že COVAX zatiaľ nesplnil svoje ciele napovedá aj fakt, že viaceré rozvojové krajiny začali vyjednávať mimo tohto nástroja. Komisia tiež pripravuje mechanizmus, v rámci ktorého by členské krajiny mohli distribuovať svoje vakcíny do rozvojových krajín, s dôrazom na oblasť Západného Balkánu, východného a južného susedstva a na Afriku. Je však otázne, do akej miery budú krajiny solidárne ešte pred zaočkovaním vlastnej populácie, keď nejasnosti v distribúciách do jednotlivých krajín zostrujú nálady aj medzi členskými štátmi.
Nateraz však hrozí, že dostupnosť vakcín nebude pre rozvojový svet realitou až do roku 2024. Väčšie financovanie vakcín sa pritom môže v konečnom dôsledku oplatiť aj finančne. Podľa štúdie Medzinárodnej obchodnej komory z konca januára by mohol vakcínový nacionalizmus stáť vyspelé ekonomiky až 4,5 bilióna dolárov.
„Aj keď má nejaká krajina k vakcíne prístup, obnova jej ekonomiky bude spomalená, ak jej obchodní partneri takýto prístup nemajú,“ tvrdia autori štúdie.
Zdroj: https://euractiv.sk/
