Americkí vedci sa domnievajú, že sa im podarilo odhaliť príčinu šedivenia vlasov s pribúdajúcim vekom.
Za fenomén podľa nich môžu pigmentové bunky vo vlasových folikuloch, ktoré strácajú schopnosť dozrievať a nie sú tak vlasom dlhšie schopné dodávať prirodzenú farbu alebo odtieň. Objav by mohol pomôcť proces úplne zvrátiť, server BBC News.
Vlasy ľuďom rastú a vypadávajú neustále – je to normálny cyklus, ktorý sa opakuje po celý život. Nové vlasy vyrastajú z vlasových folikulov, ktoré sa nachádzajú v koži a v ktorých sídlia aj melanocyty produkujúce pigment. Melanocyty sa tiež neustále rozpadajú a obnovujú. Nové sa vytvárajú z kmeňových buniek a práve tieto bunky sa podľa vedcov „zasekli“ v istom štádiu, keď ľudia zošediveli.
Ako vlasy starnú, vypadávajú a potom opakovane dorastajú, stále väčší počet kmeňových buniek začína spomaľovať. Prestanú sa pohybovať po folikule a ustália sa, čím nedozrejú v plnohodnotné melanocyty. Bez tvorby pigmentu vlasy zošednú, zbelejú alebo zostriebria.
Tím z Newyorskej univerzity študoval tento proces u myší, ktoré majú identické bunky, ktoré u nich určujú farbu srsti. Pokiaľ sa jeho poznatky potvrdia u ľudí, bolo by pravdepodobne možné vyvinúť spôsob, ako do budúcnosti predísť šedinám. Podľa Britskej asociácie dermatológov (BAD) by práca na melanocytoch mohla tiež pomôcť ľudskému chápaniu niektorých druhov rakoviny a ďalších ochorení a ich liečbe.
Nie je to prvýkrát, čo vedci naznačili, že šedivenie vlasov by mohlo byť čiastočne vratným procesom. Jednou z možných príčin je podľa predchádzajúcich štúdií zlá strava. Niektorí vedci tiež tvrdia, že stres môže prispievať k tomu, že ľudské vlasy zbelejú a navrhujú, že odstránenie príčin úzkosti by mohlo obnoviť proces pigmentácie – aspoň na chvíľu. Iné výskumy naznačujú, že o tom, kedy ľudia zošediví, čiastočne rozhoduje genetika alebo DNA.
Zatiaľ čo niektorí ľudia radšej skrývajú šediny farbou, iní ich prijímajú. Niektorí sa dokonca rozhodnú predbehnúť prírodu a predčasne si zafarbia vlasy na strieborno, bielo alebo na šedo.
