O vitamíne D sa zhovárame s imunologičkou prof. MUDr. Máriou Šustrovou, PhD., z Bratislavy.
Má podľa vás slovenská populácia dostatok vitamínu D?
Rôzne slovenské a zahraničné štúdie uvádzajú zníženú koncentráciu vitamínu D v 60 až 80 %, ťažký deficit je u 30 % populácie a v prípade starších ľudí je to až v 95 %. Konkrétne v mojej ambulancii má nedostatok vitamínu D 90 % pacientov. Najlepšie sú na tom deti do 2 rokov, ktorým ešte pediatri predpisujú známy Vigantol.
V čom vidíte príčinu?
Na tejto situácii sa podieľajú viaceré faktory ako znečistené ovzdušie, nízky príjem potravín obsahujúcich vitamín D3, nedostatok slnečného žiarenia a prehnané používanie ochranných UV faktorov. Už neplatí, že 90 % našej potreby vitamínu D si vytvárame sami, a preto sa substitúcia (dopĺňanie) vitamínu D v potravinových doplnkoch či liečivách stáva nevyhnutnosťou.
Podľa vás treba dopĺňať „déčko“ po celý rok alebo len v určitých obdobiach roka?
Vzhľadom na náš životný štýl som zástankyňou celoročného dopĺňania D vitamínu. Často sa stáva, že ani po dovolenke pri mori, kde bolo tento rok len málo ľudí, nemá človek dostatočnú hladinu tohto vitamínu v tele. Uvedomme si, ako žijeme a koľko času trávime vonku.
Ľudia so zisteným deficitom „déčka“, imunologicky oslabení jedinci a seniori – tí by mali dopĺňať D vitamín bez diskusie. Ja svojim pacientom hladinu vitamínu D dávam vyšetrovať, pracujem v imunologickej ambulancii a mojimi pacientmi sú predovšetkým ľudia s Downovým syndrómom, ktorí majú tieto hladiny vždy znížené.
Musím povedať, že optimálnu hladinu D vitamínu, rozmedzie 40–60 mikrogramov na liter, majú možno dvaja zo sto. A to niektorí moji pacienti pri prvom vyšetrení hladiny nedosiahnu hodnotu ani desať. Prečo teda dopĺňať D vitamín? Okrem mnohých iných dôvodov a účinkov, ktoré má, je to v súčasnosti aj prevencia vírusových ochorení a obávaného ochorenia COVID-19.
V čom je vitamín D iný ako ostatné vitamíny?
Má viacero výnimočných vlastností, ktorými sa odlišuje od ostatných typických vitamínov. Preto ho niektorí autori zaraďujú medzi hormóny. Vitamín D má rovnakú chemickú podstatu (tzv. steroidné jadro) ako kortikoidy či pohlavné hormóny. K vlastnostiam, ktoré nie sú typické pre vitamíny, patrí aj to, že si ho naše telo dokáže pri dostatku slnečného žiarenia samo syntetizovať, čiže vytvárať.
Navyše ho zaraďujeme aj k látkam, ktoré v jadrách buniek kontrolujú „čítanie“ našej genetickej informácie. Od cholesterolu, ktorý tvorí kostru vitamínu D, k jeho aktívnej forme vedie dlhá cesta. Jej začiatok je v našej koži. Tu dochádza k javu, tzv. fotokatalýze, keď sa cholesterolové molekuly pod vplyvom slnečného žiarenia rozkmitajú a dochádza k uvoľneniu jednej väzby, čím sa vytvorí nová štruktúra. Tak vzniká provitamín D. Pre jeho tvorbu sú vhodné slnečné lúče s vlnovou dĺžkou 290–315 nanometrov (optimálne 297 nm).
Aký D vitamín užívate napríklad vy?
Osobne užívam vitamín v kvapkovej forme od Terezie Company. „Déčko“ je tam v olejovej báze, konkrétne v olivovom oleji. Ak má človek ťažký deficit, môže ísť až na 10-tisíc IU (medzinárodných jednotiek) denne. Takéto dávky však nasadzujte vždy až po vyšetrení hladiny tohto vitamínu z krvi a po porade s lekárom. Udržiavacia dávka je 2– až 4-tisíc IU denne.
Vitamín D v oleji, resp. kvapkách, odporúčam nakvapkať na kúsok chleba, prípadne na to ešte natrieť maslo ako tuk. Alebo na lyžičku s olivovým olejom. Tak zabezpečím efektívne vstrebávanie. Keď si kvapnete jednu-dve kvapky na lyžičku, veľká časť sa môže stratiť. Možno ho nakvapkať aj do mlieka, ktoré sa človek chystá vypiť, nesmie však byť odtučnené, ale, naopak, plnotučné. Mlieko z farmy má aj 6 % tuku.
My sme doma seniori a máme deficit ,déčka, takže ja si na chlieb raz týždenne, v sobotu pri raňajkách kvapnem aj 10–12 kvapiek, pretože jedna kvapka v prípade tohto konkrétneho doplnku výživy obsahuje 400 IU. Počas týždňa je to hektické, nemám čas to kontrolovať. Nedávno som dávala na web pre mojich pacientov informáciu, aby v tomto období užívali déčko, C-vitamín a hlivu, buď celú pomletú hubu v kapsulách od Terezie Company, alebo čistený betaglukán od firmy Natures.
Vy ste robili aj štúdiu, ktorá sa týka vitamínu D. O čo v nej išlo?
V rámci projektu MZ SR sme vyšetrovali koncentráciu D vitamínu u 500 účastníkov v troch skupinách – deti s imunodeficienciou (imunitnou nedostatočnosťou) bez dopĺňania vitamínu D, deti s imunodeficienciou, ktoré užívali vitamín D do 6 rokov a tretiu, kontrolnú skupinu tvorili ich zdraví súrodenci neužívajúci vitamín D.
Výsledky môžem pre laikov veľmi stručne zhodnotiť slovami, že sme zistili štatisticky významný vzťah medzi koncentráciou vitamínu D a počtom buniek imunitného systému. Deti, ktoré mali nedostatok déčka, mali aj znížený počet bielych krviniek T-lymfocytov a niektorých ďalších druhov buniek zodpovedných za imunitu.
Odporúčania profesorky Šustrovej týkajúce sa vitamínu D
Nechránená expozícia UV žiareniu 8–10 minút denne okolo poludnia (bez ochranných UV faktorov).
Maximálne denné dávky do 10 000 IU (250 mikrogramov) vitamínu D z prírodných zdrojov. Deti do 2 rokov 1 000 IU (preventívne dávkovanie), terapeutické dávkovanie – deti a dospelí s ľahkým deficitom do 2 000 IU denne, deti a dospelí so stredne ťažkým deficitom od 2 000 do 5 000 IU, s ťažkým deficitom až 5 000–10 000 IU.
Dôležité je kontrolovať laboratórne koncentráciu vitamínu a odporúčať dávkovanie podľa laboratórnych výsledkov.
Potraviny obsahujúce vitamín D (treščia pečeň, mastné ryby, napr. makrela, krevety, menej v mäse, vo vaječnom žĺtku, v mlieku a mliečnych výrobkoch, ale aj v avokáde a niektorých hubách.
Zdroj: https://zdravie.pravda.sk/
