15.9 C
Bratislava
sobota, 18 mája, 2024
spot_img

ZA VYSOKOU NEZAMESTNANOSŤOU MLADÝCH JE INFLÁCIA DIPLOMOV. VYSOKOŠKOLÁCI KONČIA NA ÚRADE

Vyštudujete vysokú školu, napriek tomu sa vám nepodarí nájsť adekvátne zamestnanie. Vaše kroky vedú na úrad práce. Na Slovensku sa nezamestnanosť mladých do 29 rokov týka až 20 percent populácie. Sme na tom po Grécku, Španielsku a Taliansku najhoršie v eurozóne.  

Vysokú školu absolvuje ročne 24 423 Slovákov (2022). Predstavuje to až 40 percent populácie v danom ročníku. Je to dvakrát toľko ako v 90. rokoch. Nezamestnanosť mladých ľudí je však napriek tomu vysoká. Európsky priemer je na úrovni zhruba 14 percent.

Zlý výber školy

Ani vzdelanie tak na Slovensku nie zárukou pracovného uplatnenia. Podľa Róberta Chovanculiaka z Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS je jedným z dôvodov inflácia diplomov. Mať vysokoškolské vzdelanie už podľa neho nie je dostatočným predpokladom získania dobrej práce.

„Tradičná predstava je, že na vysokej škole sa človek naučí užitočné veci a tie zvýšia jeho ľudský kapitál, čo mu zabezpečí lepšie zamestnanie na trhu práce,“ približuje. Ale tento predpoklad už podľa neho veľmi neplatí.

Za výnimky ešte stále pokladá odbory ako medicína, IT alebo strojárstvo. „No na vysokých školách máme viac ako polovicu študentov, ktorí sa vzdelávajú v odboroch, kde uplatniteľnosť nie je taká zrejmá,“ konštatuje analytik.

Ide podľa neho najmä o humanitné odbory, napríklad sociálnu prácu, sociológiu, históriu či mediálne štúdiá. „Trh práce nedokáže vygenerovať atraktívne odmeňovanú prácu, kde môžu takíto absolventi uplatniť svoje päťročné vzdelanie,“ uvádza.

Podľa Evy Dirgovej je tento trend evidentný napríklad pri absolventoch pedagogického štúdia, ktorí po jeho ukončení nenastúpia do škôl na učiteľské pozície.

Dôsledky nezamestnanosti mladých

Dirgová vysvetľuje, že pre mladých je dlhodobá nezamestnanosť nebezpečnejšia ako v iných vekových kategóriách.

„Nevytvoria si potrebné pracovné návyky, zvyknú si na rolu nezamestnaného a na peňažnú podporu bez vlastnej aktivity. Hrozí riziko asociálneho správania spôsobené nadbytkom voľného času, často nudou, nedostatočne vyplneným denným programu a následným vylúčením z majoritnej spoločnosti,“ konštatuje odborníčka. 

Medzi najzávažnejšie príčiny pri zamestnávaní mladých ľudí zaraďuje:

  • školský systém, ktorý nereaguje na požiadavky trhu práce,
  • nepripravenosť absolventov škôl na prax,
  • regionálny charakter nezamestnanosti a dopytu po absolventoch vysokej školy,
  • nereálne predstavy o výške nástupného platu,
  • neprispôsobilosť zamestnancov pracovným nárokom či ľahostajný prístup k práci,
  • subjektívne dôvody: nesprávna voľba povolania často ovplyvnená rozhodnutím rodičov a následný nezáujem absolventov pracovať v profesii, na ktorú sa pripravovali,
  • nepripravenosť niektorých mladých ľudí existenčne sa osamostatniť.

Jedným z negatívnych dôsledkov je aj hľadanie si práce za hranicami Slovenska. Podľa prieskumu Slovenskej sporiteľne až 88 percent mladých už pracuje alebo do nejakej miery uvažuje o práci v zahraničí. Lákajú ich tam najmä zárobky, vyššia kvalita života, no aj snaha o zlepšenie uplatniteľnosti.

Depresia, drogy, alkohol

Európska komisia vytvorila pre sledovanie nezamestnanosti mladých špeciálny ukazovateľ. Ide o NEET (not in employment, education or training) , ktorý sleduje podiel mladých ľudí vo veku od 15 do 29 rokov, ktorí nepracujú, ani sa nevzdelávajú.

Na Slovensku v minulom roku dosiahla hodnota NEET 12 percent. Situácia je horšia u mladých žien, týka sa asi štrnástich percent, u mladých mužov ide o necelých jedenásť percent.

„Z ekonomického hľadiska majú mladí ľudia v kategórii NEET väčšiu pravdepodobnosť nezamestnanosti aj v budúcnosti, a to dokonca aj v horizonte piatich či desiatich rokov,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. „Ak si aj prácu nájdu, často ide o nízko kvalifikované pozície, čo zároveň ničí aj ich vyhliadky na ďalší rast miezd,“ dodáva.

Mladí v kategórii NEET vo veku 18-19 rokov majú až o 28 percent vyššiu šancu, že budú nezamestnaní aj o päť rokov. Výskum podľa analytika ukazuje, že nezamestnanosť v tomto veku prináša nižší príjem o osem až 15 percent aj o mnoho rokov neskôr.

Štúdie uvádzajú, že táto skúsenosť má negatívny vplyv aj na mentálne zdravie. Napríklad u mladých mužov v kategórii NEET bola trikrát vyššia pravdepodobnosť depresie než u ostatných rovesníkov.

Častejšie sa zároveň prejavuje aj celková nespokojnosť so životom. Výskumy tiež ukazujú, že mladí nezamestnaní majú väčšiu tendenciu užívania alkoholu či drog.

Ako to vyriešiť

Riešenie nelichotivého stavu nie je podľa odborníkov jednoduché. Vyžaduje si najmä zmenu školského systému, no aj mentálneho nastavenia uchádzačov o štúdium. Jedným z nástrojov je takzvané riadené prijímanie študentov v takých odboroch, ktoré sú na pracovnom trhu žiadané.

„Je preto žiaduca intenzívna spolupráca praxe, teda zamestnávateľov a firiem, so vzdelávacími inštitúciami, ktoré pripravujú mladých ľudí pre pracovný trh,“ uvádza Dirgová.

Dodáva, že v súčasnosti naše Ministerstvo školstva nereguluje počty uchádzačov o stredoškolské ani vysokoškolské štúdium v jednotlivých odboroch. Pomôcť by mala analýza uplatnenia absolventov škôl jednotlivých odborov na trhu práce, čím by vznikla databáza informácií o uplatnení absolventov daných škôl. Viedlo by to k racionalizácii rozhodovania študentov.

„Je tiež potrebné zamerať pozornosť na rekvalifikáciu, ktorá by napĺňala očakávania zamestnávateľov a pripravila uchádzačov o zamestnanie na nové, požadované profesie s potrebnými znalosťami a zručnosťami,“ konštatuje Dirgová. Trhu práce by podľa nej mohol pomôcť aj vznik profesijného, kariérneho poradenstva.

Zastaviť infláciu diplomov

Riešením by malo byť obmedzenie kapacity vysokých škôl. Za 25 rokov totiž klesol počet 19-ročných potenciálnych záujemcov o štúdium na takmer polovicu. Kým v roku 1996 ich bolo viac než 96-tisíc, v roku 2020 klesol ich počet na 55-tisíc. Počet vysokých škôl popritom vzrástol. Začali sa tak preteky o študentov, hoci by situácia mala byť opačná.

Vysoké školy by sa podľa Chovanculiaka mali vrátiť k praxi prijímacích skúšok. „Pred dekádou robila na vysokej škole prijímacie skúšky polovica záujemcov o štúdium. V roku 2020 to už bola len štvrtina, a to najmä na odbory ako medicína,“ konštatuje analytik. Malo by sa tak podľa neho zastaviť znižovanie náročnosti prijatia do školy a absolvovania štúdia, s cieľom vrátiť vysokoškolskému vzdelaniu kredit.

„Za poslednú dekádu sa zvýšil podiel mladých ľudí s titulmi z 20 na 40 percent. Táto inflácia diplomov devalvovala ich hodnotu. Vidíme to už aj na číslach. Pred desiatimi rokmi zarábal človek s titulom o 60 percent viac ako človek bez neho. V roku 2020 to bolo už len o 47 percent viac,“ uzatvára Chovanculiak.

Zdroj: https://www.forbes.sk/za-vysokou-nezamestnanostou-mladych-je-inflacia-diplomov-vysokoskolaci-koncia-na-urade/

Related Articles

Stay Connected

22,315FanúšikoviaLike
2,507SledovateliaSledovať
21,700OdberateliaZdielať
- Advertisement -spot_img

Najnovšie články