Hoci v tento rok u nás panuje letné počasie s malými prestávkami už od prvej polovice apríla, astronomické leto začína až v týchto dňoch. Stane sa tak práve v pondelok 21. júna o 5. hodine a 32. minúte stredoeurópskeho letného času (SELČ). Slnko v tomto okamihu vstupuje do znamenia Raka a nastáva letný slnovrat.
Slnko v noci klesá iba plytko pod horizont
Napríklad v Košiciach Slnko vyjde 21. júna o 4.32 h, zapadne o 20.42 h SELČ. Do 21.24 h potom trvá občiansky súmrak – počas neho Slnko zostupuje k hranici 6 stupňov pod obzorom. V tomto čase je možné čítať bez umelého osvetlenia.
Nasleduje nautický súmrak, ktorý trvá do 22.24, kedy sa začne astronomický súmrak – pri ňom sú viditeľné jasnejšie hviezdy od veľkosti 5 mag. Ten potrvá až do 2.50 h nasledujúceho rána. “Slnko bude najviac len asi 17 stupňov pod obzorom, teda nenastane astronomická noc a nebude úplná tma. Najmenej jasné objekty na nočnej oblohe vtedy nie sú viditeľné,” vysvetlil Slovinský.
V Košiciach trvá obdobie bez astronomickej noci od 16. do 27. júna, v Žiline, ktorá leží severnejšie, je to dokonca od 8. júna do 4. júla. Vo Zvolene, naopak, len štyri dni od 19. do 23. júna. V južnej časti Slovenska nastáva krátka astronomická noc aj v čase letného slnovratu, napríklad v Bratislave 21. júna od 0.19 do 1.35 h SELČ.
“Astronómovia aj fotografi majú v tomto období trochu pauzu, najmä, ak chcú pozorovať objekty, na ktoré je potrebná tmavá obloha. Na druhej strane je tu dostatok pekných úkazov, ako sú západy či východy Slnka a Mesiaca, búrky a najmä nočné svietiace oblaky, ktoré sú pozorovateľné práve v tomto čase.
V oblastiach, ktoré ležia severnejšie než severný polárny kruh slnko v tomto období nezapadá pod obzor vôbec.
21. jún = deň najskoršieho východu a zároveň najneskoršieho západu Slnka v roku? Nie celkom.
Deň letného slnovratu neznamená automaticky najskorší ranný východ Slnka a zároveň aj jeho najneskorší západ v roku. Je to trocha zložitejšie. Kvôli nerovnomernému pohybu Zeme okolo Slnka nastáva každoročne najskorší východ Slnka už 16. júna (teda pár dní pred slnovratom) a najneskorší západ Slnka až 25. júna (pár dní po slnovrate). Denný rozdiel vo východoch a západoch Slnka je v týchto dňoch však iba minimálny a predstavuje iba pár sekúnd. Že sa večer začína o niečo skôr stmievať, si preto všimneme najskôr v prvej dekáde júla.
Zdroj: https://meteoinfo.sk/
Tradície spojené s letným slnovratom
Na Slovensku sa najtradičnejším zvykom oslavy letného slnovratu stalo pálenie svätojánskych ohňov počas najkratšej noci roka. Táto tradícia má svoj pôvod v indoeurópskej mytológii starých Slovanov. Slnovrat bol v minulosti chápaný ako začiatok novej etapy, vhodný na regeneráciu síl prírody aj človeka. Obrady letného slnovratu sú zväčša sústredené na sviatok sv. Jána Krstiteľa, ktorý pripadá na 24. júna, teda 3 dni po letnom slnovrate. Pohanský obrad sa tak počas dlhých stáročí spojil s kresťanskou tradíciou. V tento deň bol rozšírený zber svätojánskych bylín a rose, pozbieranej na lúke, sa pripisovala liečebná moc. Na Jána sa nesmelo sadiť ani prať. Šťastie mal človek, ktorý chytil svätojánsku mušku a nosil ju pri sebe. K oslavám slnovratu patril oheň vo viacerých formách. Dievčatá zakladali ohne týždeň pred sv. Jánom, na Jána a po Jánovi. Ohne mali privolať dážď a popol z nich mal ochraňovať novú úrodu. Predstavy o začínajúcom klesaní Slnka z vrcholného bodu nebeskej klenby vyjadrovali v niektorých regiónoch horiace kolesá, spustené z vrchov do dolín. Rozšírené bolo i vyhadzovanie fakieľ a zapaľovanie kolies na vysokých stĺpoch. Do vatier, ktoré symbolizovali silu Slnka, dávali ľudia kúsok cesta, posúch alebo odrobinky pečiva. Tieto akty boli pozostatkom pôvodných obetných rituálov Slovanov pred nástupom kresťanstva.
