Určite ste si to všimli aj vy. Po naliatí šumivých nápojov do pohára, nešumia všetky rovnako. Je rozdiel, či ste si naliali sladený sýtený nápoj, pivo alebo šampanské (a to nielen v chuti). Kým šumivé sladené nápoje vytvárajú až „ohňostroj“ praskajúcich bubliniek, bublinky piva akoby začínali v rade a následne stúpajú hore v zdanlivo náhodných stúpajúcich vzoroch. Čo ale šampanské či šumivé víno?
Tak, ako je šampanské považované za grandiózny nápoj, elegantne sa správajú aj jeho bublinky. Vytvárajú retiazky bubliniek, ktoré stúpajú v stĺpcoch hore v čistých priamych líniách, uvádza Science Alert. Čo to spôsobuje?
V prvom rade je dobré povedať, že šampanským smieme nazývať len šumivé víno z francúzskeho regiónu Champagne, ktoré spĺňa ešte ďalšie stanovené podmienky. Ostatné šumivé vína môžu mať iné prívlastky, napríklad známe je Prosecco, no vo všeobecnosti sa nazývajú šumivými vínami či sektmi.
Dôvodom je zloženie
Aby sme sa ale vrátili k bublinkám, je jedno, či sa na ne pozeráte v pohári s drahým šampanským, či na lacnejšiu variantu v podobe sektu. Fyzici z Brownovej univerzity v americkom Rhode Islande spolu s kolegami z francúzskej Toulouskej univerzity odhalili tajomstvo, ktoré stojí za eleganciou týchto bubliniek a svoje poznatky uverejnili v štúdii publikovanej v časopise Physical Review Fluids.
Zistili, že to, ako sa bublinky uvoľňujú, ovplyvňuje práve zloženie nápoja. V šumivých vínach nájdeme povrchovo aktívne látky, teda mastné kyseliny, ktorých zlúčeniny sú podobné mydlu a práve tie ovplyvňujú tok bubliniek oxidu uhličitého. Mimochodom, práve vďaka nim má šampanské, či iné šumivé víno svoju chuť.
„Teória hovorí, že v šampanskom sú povrchovo aktívne látky a tieto proteínové molekuly, ktoré dodávajú nápoju chuť a jedinečnosť sú to, čo vytvára stabilné reťazce bubliniek,“ vysvetlil inžinier mechaniky tekutín Roberto Zenit z Brownovej univerzity.
Vedci v experimente vstrekovali dusík do rôznych kvapalín a pohárov pomocou špeciálne tvarovaných striekačiek. Zmenou veľkosti bublín a zložením samotného nápoja tím vytváral rôzne vzory bubliniek.
Keď ale vedci pridali do piva viac povrchovo aktívnych látok, nestabilné bublinové reťazce sa odrazu stali stabilnými. Vedci následne vysvetlili, čo sa v nápoji deje. Bublinky stúpajúce cez vodu, ktorá má nízku koncentráciu povrchovo aktívnych látok, vytvárajú brázdu s dvoma vláknami, ktoré sa otáčajú rôznymi smermi. Tým pádom každá nasledujúca bublinka stúpne opačným smerom, ako tá predchádzajúca. Preto sa bublinky v nápojoch rozpínajú, čo vedie k odchýlke a k nestabilite.
Ak sa ale v nápoji nachádzajú povrchovo aktívne látky, štruktúra sa zmení a to tak, že jedna bublinka stúpa rovnako ako tá pred ňou.
Veľký význam v iných odvetviach
Možno si kladiete otázku, aký zmysel má vôbec tento výskum. Tieto poznatky sú pri nápojoch skôr zaujímavé, ako užitočné, no napríklad v priemyselnom odvetví si môžu nájsť uplatnenie.
Pozorovaním stúpania bubliniek môžu vedci vizuálne zhodnotiť úroveň kontaminácie povrchovo aktívnymi látkami. To môže byť použiteľné pri hlbokomorských únikoch plynu, kde je zložitý odber vzoriek na analýzu, alebo to môže byť uplatnené pri dohliadaní na prevzdušňovacie nádrže v zariadeniach na úpravu vody.
