V posledných dňoch boli na Slovensku, ale aj v celej západnej Európe zaznamenané mimoriadne horúce dni. Napríklad v Paríži bola 1. júla zaznamenaná maximálna denná teplota vzduchu 39,7 °C (čo je druhá historicky najvyššia teplota vzduchu zaznamenaná v tomto meste), v Londýne dosiahla 1. júla maximálna denná teplota vzduchu 36,7 °C, čo je najvyššia júlova teplota vzduchu zanznamenaná v Londýne. Taktiež v Ženeve vo Švajčiarsku dosiahla 5. júla maximálna teplota vzduchu 37,9 °C, rovnako aj v Belgicku či Holandsku boli v uplynulých dňoch zaznamenané veľmi vysoké maximálne teploty vzduchu (1. júla dosiahla teplota vzduchu v Bruseli 34,0 °C a 2. júla v Maastrichte 38,2 °C). V severnom Nemecku a v Rakúsku horúčavy začali o niečo neskôr napríklad v Berlíne namerali 4. júla 37,9 °C a v centre Viedne 5. júla dosiahla teplota vzduhu 37,0 °C. Tento horúci vzduch sa z juhozápadu a zo západu Európy postupne presunul aj nad územie Slovenska, prinášajúc aj k nám ďalšie obdobie horúčav tohto leta.
Vzhľadom k tomu, že v súčasnom období máme v Európe dni s dlhým potenciálnym trvaním slnečného svitu, možno na Slovensku pri vhodnej synoptickej situácii očakávať ďalšie veľmi teplé a horúce dni.
Vývoj počtu „horúcich dní“ stanovených podľa zvolenej metodiky (dni s priemernou teplotou vyššou než hodnota 95. percentilu empirickej distribúcie priemernej dennej teploty vzduchu v normálovom období 1961–1990) na vybraných staniciach Slovenska. V súvislosti s horúčavami uvádzame aj maximálnu priemernú dennú teplotu vzduch, ktorej trend dobre koreluje so zmenami počtu horúcich dní. Najvyššia priemerná denná teplota vzduchu na Slovensku (32.6 °C) bola pritom zaregistrovaná len nedávno (8. augusta 2013) v Piešťanoch.
Posledné leto v roku 2014, bolo na Slovensku v porovnaní s rokmi 2012 a 2013 všeobecne menej „horúce“ (vyšší počet horúcich dní bol ale napr. v Košiciach), avšak v porovnaní z výskytom horúcich dní na Slovensku v minulosti, leto 2014 rozhodne nemožno označiť za podnormálne či chladné. Z hľadiska maximálnej priemernej dennej teploty vzduchu neboli v lete 2014 dosahované také vysoké teploty ako v predchádzajúcich letách, no maximálna priemerná denná teplota vzduchu bola rovnaká alebo o niečo vyššia ako v letách 1961 – 1990.
Ako možno vidieť na obrázku 1 najvyšší sumárny počet horúcich dní bol na jednotlivých staniciach zaznamenaný v Bratislave-letisku v lete 2003 (31), v Hurbanove v lete 1994 (26), na Sliači v lete 2012 (28) a podobne v Košiciach-letisku v lete 2012 (28). Roky, kedy sa horúce dni počas leta vôbec nevyskytli, boli na vybraných meteorologických staniciach naposledy zaznamenané v druhej polovici 70-tych a prvej polovici 80-tych rokov. V posledných 25 rokoch bol nízky počet veľmi teplých dní zaznamenaný len v dvoch letách (1995 a 1996).
V rámci ďalších charakteristík teploty vzduchu, poukazujúcich na často veľmi nepríjemné poveternostné podmienky, je nutné spomenúť, že predovšetkým na juhozápade Slovenska v posledných 25-tich rokoch bol v lete zaznamenaný výrazný nárast počtu tropických nocí (minimálna denná teplota vzduchu – Tmin ≥ 20 °C) ako aj sumy kladných odchýlok minimálnej dennej teploty vzduchu od hodnoty 20 °C . Na ostatnom území Slovenska sú v prípade tropických nocí tieto tendencie trochu zdržanlivejšie, čo ale vyplýva aj z prírodných podmienok týchto oblastí. Pekným príkladom, ktorý poukazuje na výrazný nárast tropických nocí na krajnom juhozápade Slovenska je približovanie priemernej minimálnej a maximálnej teploty vzduchu v lete, čo je podmienené najmä relatívne väčším vzostupom priemernej minimálnej teploty vzduchu. Rast minimálnej dennej teploty vzduchu môže, okrem iného, súvisieť aj s predpokladaným výraznejším tepelným záchytom atmosféry (väčší záchyt tepelného resp. infračerveného vyžarovania Zeme v noci) pri zvyšujúcej sa koncentrácii skleníkových plynov. Historicky najvyššia minimálna denná teplota vzduchu v sieti staníc SHMÚ (27,3 °C) bola zaznamenaná 29. júla 2013 v Piešťanoch.
Analýza výskytu veľmi teplých dní v jednotlivých letných dňoch odhalila, že veľmi teplé dni na Slovensku gradujú v priebehu prvých dvoch júlových dekád a neskôr znova v prvej augustovej dekáde. V ostatných obdobiach leta je ich výskyt menej pravdepodobný, čo platí predovšetkým o prvých júnových dňoch (v roku 2015, sa však práve v tomto čase vyskytli horúčavy). V súvislosti s ročným režimom horúcich dní je pozoruhodné, že na konci 20. a na začiatku 21. storočia sa stále častejšie začali vyskytovať sezóny, v ktorých sa vysoké teploty vzduchu objavili už v máji a dokonca v posledných rokoch aj na konci apríla (roky 2012 a 2013). Podobne boli ku koncu sledovaného obdobia takéto dni zaznamenané aj v septembri, ale zvýšenie výskytu veľmi teplých dní v tomto prvom jesennom mesiaci nebolo také zreteľné ako na konci jari.
Z hľadiska výskytu horúčav nápadne vystupujú do popredia niektoré letá, vo všeobecnosti ide najmä o letá s mimoriadne horúcimi individuálnymi dňami v rokoch 2007, 2012 a 2013. Ako absolútne najextrémnejšie pri komplexnom pohľade na teplotné podmienky sa javí leto 2007, počas ktorého bola dňa 20. júla 2007 v Hurbanove nameraná aj zatiaľ historicky najvyššia teplota vzduchu na Slovensku (40.3 °C).
Klimatologické leto 2015 z pohľadu výskytu horúcich dní a tropických nocí, sa na svojom začiatku, prejavilo vlnou horúčav nasledovanou pomerne chladnou epizódou, počas ktorej boli v niektorých dňoch dosahované podnormálne hodnoty teploty vzduchu. Je otázne, akú pozíciu zaujme v rade posledných zaznamenaných veľmi teplých liet na Slovensku.
Zdroj: https://www.shmu.sk/
